V prvom prípade sa nám predstava vysnívaného života zrútila ako domček z karát, v druhom sa k pocitu, že sa dobrovoľne vzdávame toho najdôležitejšieho v našom živote, pridávajú i neznesiteľné výčitky, že sme ranili kedysi najmilovanejšieho človeka. Tak či onak, večne plakať nepomôže a aby sme to prežili v psychickom i fyzickom zdraví, ostáva len zatnúť zuby, nejako prežiť prvé mesiace a veriť, že časom všetko prebolí.
Málokomu sa dnes pošťastí prežiť šťastný život s prvou láskou a uchrániť tak seba i ostatných od sklamaní. Podobný príklad je skôr raritou a dnes partneri do nášho života prichádzajú, ale aj odchádzajú. Keď sa láska nepodarí, z nejakého známeho či neznámeho dôvodu vyprchá, alebo sa len premení na priateľstvo, jej koniec nikdy nie je ľahký. Nech má už jej zánik na svedomí čokoľvek, výsledok je vždy rovnaký. Slzy, zúfalstvo, nekonečné prehodnocovanie, zvažovanie za a proti, prebdené noci, rozhodovanie...
Nebráňme sa plaču
Nech už sme stratili partnera dobrovoľne, alebo nie, isté je, že sa budeme musieť vyrovnať s nemalou bolesťou. Tváriť sa navonok, že sme nad vecou, sa nám možno podarí v práci či pred menej blízkymi priateľmi. Nesnažme sa o to však za každú cenu. Je veľmi dôležité nechať emóciám v prvých dňoch voľný priebeh a plakať, kričať, ľutovať sa, poddať sa zúfalstvu. Nezabúdajme však na to, že všetko už bude len lepšie a čiernočierna tma, ktorá nás momentálne obklopuje, sa postupne začne zmenšovať.
Pocit hanby nám dá zabrať
Po pár týždňoch, hoci sa nám to bude zdať ako celá večnosť, zistíme, že sa svet točí ďalej i napriek nášmu zúfalstvu. A keďže sme nikdy nevyzerali horšie a neusmievali sa menej často, pomaly si začneme uvedomovať, že sebaľútosťou nikomu nepomôžeme. Ani sebe, v prípade, že sme boli opustené, no ani partnerovi, ktorému sme možno kruto zmarili predstavy o našom spoločnom živote. Postupne sa dostaneme do fázy, keď skrátka musíme ísť ďalej, pozbierať sa a ukázať svetu, že nie sme padavky. Nebude to však ľahké, pretože práve teraz sme schopné racionálne zvážiť svoje emóciami nabité správanie v čase rozchodu a pocit hanby nad vyslovenými krutosťami, ktoré by sme v inej situácii nikdy nevypustili z úst, nás riadne potrápi.
Pomôže rozptýliť sa
Tak či tak sa konečne musíme pozbierať a pri tom nám pomôžu činnosti, ktoré nám spôsobujú len a len radosť.
Mnohí ľudia práve v období po rozchode začnú písať, maľovať, či inak tvoriť. Isté je, že šťastím žiariť nebudeme a večer či pri romantickom filme nás zalejú potoky sĺz, no stane sa tak stále zriedkavejšie. Definovať presné obdobie, po ktorom sa už budeme cítiť opäť fit, je nemožné. Závisí to od našej citlivosti a intenzity a dĺžky skrachovaného vzťahu. Citová rekonvalescencia môže trvať šesť mesiacov i niekoľko rokov, s tým sa nedá nič robiť. Jediné, čo môže aspoň trošku rozptýliť naše nešťastné duše, je nevyhýbať sa spoločnosti a dopriať si veci a činnosti, ktoré nám robia len radosť.
Pár rád ako prežiť
1. Po najťažších preplakaných dňoch sa snažte čo najviac chodiť do spoločnosti.
2. Nevyhýbajte sa priateľom, venujte sa športu, prechádzkam, koníčkom.
3. Hoci je to klišé, pomáhajú nákupy, wellness i zmena účesu.
4. Nesnažte sa zlepiť rozbitý vzťah. Ak to už raz riadne škrípalo, nič nepomôže.
5. Neponižujte sa. Zachovajte si hrdosť, nevolajte mu zbytočne, prestaňte sa trápiť vyhľadávaním kontaktov s bývalým partnerom.
6. Zbavte sa bývalých spomienok, odstráňte z dohľadu spoločné fotky a maličkosti, ktoré pripomínajú vašu lásku.
7. Nesnažte sa zmeniť vašu niekdajšiu lásku na najlepšie priateľstvo, len aby ste boli v kontakte. Pochopte, že je koniec.
8. Pokúste sa začať odznova.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
