mly a neuveriteľné dezinterpretácie (mystifikácie) v slovenskej tlači.
Nie je žiadny problém so zásadnou vetou Vollebaeka, že zákon neodporuje ničomu v Európe, čo však "ešte neznamená, že je dobrý". Diplomaticky tým povedal presne toľko, že je zlý. A to už vzhľadom na skutočnosť, že on sám, vysoký komisár, si osobne myslí, že "je správne, ak to slovenská vláda robí", veští celkom vážne medzery. Pretože ak zákon "sleduje legitímny cieľ", čo je tiež Vollebaek doslova, zároveň však nie je dobrý, tak tie vykonávacie predpisy, či metodické pokyny, či čo to má byť, musia byť veľmi k svetu, ak sa má naplniť druhá principiálna múdrosť, ktorú Vollebaek vyslovil už dávnejšie: "Pre vylepšenie rovnováhy medzi posilnením štátneho jazyka a právami osôb patriacich k národnostným menšinám treba prijať konkrétne opatrenia".
Skrátka a dobre, ak SMK a Budapešť prepásli možnosť zabiť zákon porovnaním k akejsi európskej norme (ktorá neexistuje), tak sa môžu hojiť ("vyrovnávať" so štátnym jazykom) len cez tie vykonávacie predpisy či metodické pokyny, ktoré by mala prijať, podľa Vollebaeka, celá vláda. Predstava, ako Maďarič navrhne, a vláda odhlasuje niečo také, čo by vzdialene uspokojilo SMK, sa nechytá. Pričom, a tu začína hmla, nie je jasné, čo odporučil komisár vo vzťahu k novele zákona o používaní menšinových jazykov, čo je stará agenda SMK, ktorú pri tejto príležitosti oprášili. Nejasné to je preto, lebo sám Vollebaek odmieta, aby bola zverejnená celá dokumentácia, ktorú Maďaričovi (Lajčákovi) poskytol. Ak sa Csáky publicity domáha, zrejme má dôvod (alebo si veľmi verí), avšak záhadný je dôvod vysokého komisára, prečo nechce karty vyložiť na stôl. Dá sa len tušiť, že keby "dôvernú komunikáciu" poňal transparentnejšie, zostali by po ňom nie dym a čiara, ale reálny konflikt.
Ten nechcel. Zrejme naozaj verí, že "nepotrebujete mediátora, dokážete si to vyriešiť aj sami". Zásadný omyl, pán Vollebaek. Neexistujú také "metodické pokyny", ktoré by dokázali zmieriť (priblížiť) pozície po prvotnej hystérii a dramatizácii. Už len preto, lebo Maďarič ku kompilátu nikoho z SMK (Hídu) nepustí. Ku komisárovi OBSE sa kauza vráti. On "mediátor" je, o čom, mimochodom, nepriamo, ale jasne svedčí bod 3 slávnej deklarácie Bajnai-Fico zo Szécsényu. Mávanie, že "jazykový zákon je v poriadku", alebo akože technická záležitosť, preruší o chvíľu maďarský čardáš v Európskom parlamente, kde poslanci z "anyaországu" dostanú kauzu s veľkým bubnom na plénum. Pričom v kresťansko-konzervatívnej frakcii zrejme už vysoko vyhrávajú. Čo, isteže, neznamená, že aj niečo dosiahnu, keďže v EP kompetencie (ako všeobecne), nie sú.
No. Najzásadnejšie je, že používanie akéhokoľvek jazyka, či väčšín, či menšín, je asi stopäťdesiata vec, ktorá je podstatná na Slovensku či kdekoľvek. Hanba a opovrhnutie tým, ktorí kauzu otvorili a rozohrávali.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
