Išlo o stavby v Chichén Itzá, ktoré je najlepšie zachovaným náleziskom mayských stavieb na mexickom polostrove Yucatán. Dnes sa budeme venovať ďalšiemu zo stredísk mayskej civilizácie, a to bývalému a dnes už mŕtvemu mestu Uxmal. Aj toto mesto leží na Yucatáne, približne 78 kilometrov južne od dnešného mesta Mérida.
Zánik po šiestich storočiach
Mayská civilizácia patrí k najvyspelejším civilizáciám predkolumbovskej Ameriky. Približne šesť storočí dokázali Mayovia v stredoamerických pralesoch udržať a rozvíjať svoju vyspelú kultúru a potom sa takpovediac "vyparili". V dobe svojho najväčšieho rozkvetu zaberala mayská civilizácia územie, siahajúce približne 650 km od východu na západ a okolo 1 700 km zo severu na juh. Išlo o územie, rozprestierajúce sa na území dnešných južných mexických štátov Ciapas, Tabsco, Quintana Roo, Campeche a Yucatán, ako aj na území dnešnej Guatemalu, Belize, El Salvadoru a západného Hondurasu.
Súperiace mestské štáty
Mayovia nikdy nevytvorili centralizovaný štát, ale na ich území bolo množstve navzájom súperiacich mestských štátov. Mayské sídla začali vznikať v tzv. predklasickom období, ktoré trvalo približne od roku 2000 pred n.l. do roku 250 nášho letopočtu. Najväčší rozmach zažila väčšina mayských miest v období medzi rokmi 250 a 900. V tomto období existovalo vyše 400 miest a rituálnych posvätných zhromaždísk s pozoruhodnými stavbami. Mayovia mali vynikajúce matematické i astronomické znalosti.
Dvadsiatková počtová sústava
Počtový systém Mayov poznal nulu (o celé stáročia skôr než sa pojem nuly dostal do Európy z Indie), pričom základom ich počtov bola dvadsiatková sústava. Mayskí astronómovia pozorovali oblohu s presnosťou, akej sa ďalších tisíc rokov nikto nevyrovnal. Mayovia vypočítali, že slnečný rok má 365,242 dňa, čo je aj na dnešné znalosti veľmi presný údaj. Mayské písmo je považované za najvyspelejšie písmo celej predkolumbovskej Ameriky. Zaujímavé je, že v iných oblastiach boli takpovediac zaostalí – napríklad až do príchodu Európanov nepoznali vozy s kolesami ani ťažné zvieratá.
Neznáme príčiny kolapsu
Z doteraz neznámych dôvodov začali južné mayské centrá v 8. a 9. storočí postupne upadať a krátko nato boli opustené. Teórie o príčinách tohto kolapsu sa delia na ekologické a neekologické. Ekologické teórie zahrnujú environmentálnu katastrofu, epidémiu alebo klimatické zmeny. Niektoré nedávne teórie hovoria o tom, že k rozpadu civilizácie viedlo sucho, trvajúce 200 rokov. Na rozdiel od južných mayských stredísk pokračoval v postklasickom období (10. až 16. storočie) rozvoj mayských sídiel na Yucatáne. Jedným z týchto sídiel bol práve Uxmal.
Založené okolo roku 500
Podľa mayských kroník založil toto mesto okolo roku 500 Hun Uitzil Chac Tutul Xiu. Najstaršie stopy osídlenia na mieste mesta Uxmal však siahajú až do roku 300 pred n.l. Pôvodne bol Uxmal len poľnohospodárskou osadou, ktorej obyvatelia pestovali najmä obilie, fazule, sladké zemiaky, dyne a papriky čili. Na zavlažovanie používali dažďovú vodu, ktorú v období dažďov zachytávali do prirodzených prehĺbenín s nepriepustným ílovým podložím a odtiaľ ju v období sucha zavlažovacími kanálmi rozvádzali do polí. Uxmalu vládla mnohé generácie rodina Xiu.
Upadol do zabudnutia
Vďaka spojenectvu s Chichen Itza mal Uxmal istú dobu dominantné postavenie v celej severnej časti mayského územia. Populácia Uxmalu sa začala zmenšovať, keď Xiu presunul svoje sídlo do mesta Maní. Koloniálne dokumenty španielskych dobyvateľov naznačujú, že okolo roku 1550 bol Uxmal ešte obývaný, ale Španieli tam nepostavili žiadne svoje sídlo a Uxmal bol zakrátko opustený. Potom Uxmal upadol na dlhé stáročia do zabudnutia.
Prvý opis z roku 1838
Prvý podrobný opis ruín Uxmalu v modernej dobe publikoval v roku 1838 Jean Frederic Waldeck. V roku 1860 zhotovil Désiré Charnay prvé fotografie Uxmalu. V roku 1863 navštívila Uxmal mexická cisárovná Carlota. Prvý projekt mexickej vlády na konsolidáciu stavu ruín a zabráneniu ich ďalšiemu rozpadu pochádza z roku 1927. Ďalší vládny program opráv a zabezpečenia ruín začal v roku 1936, a to pod vedením J. E. Penicheho. Aké stavby dnes môžu turisti v Uxmale (číta sa to vraj úšmal) obdivovať? Centrálnou stavbou uxmalských ruín je unikátna Pirámide del Adivino, čo sa prekladá ako pyramída veštca alebo čarodejníka.
Presnú výšku nepoznáme
Ide o ojedinelú stavbu v celej mayskej kultúre, pretože táto pyramída má oválny resp. eliptický pôdorys. Ide o najvyššiu stavbu v Uxmale, aj keď jej výška nebola zatiaľ presne stanovená: podľa odhadov je výška Pyramídy veštca od 27,5 m do 40 m, pričom všeobecne prijímaná hodnota výšky je 35 metrov. Dlhšia os pôdorysu meria 69 m, kratšia 49 m. Podľa legendy postavil pyramídu veštec či kúzelník za jedinú noc, ale pomocou tzv. rádiouhlíkovej metódy sa zistilo, že s výstavbou sa začalo niekedy v 6. storočí a trvala tri storočia. Podľa mayskej tradície sa pyramída budovala postupne tak, že pôvodne malá stavba sa postupne zväčšovala a zvyšovala.
Prestavovali ju päť ráz
Podľa archeologických výskumov bola pyramída prestavovaná až päť ráz. Jej základ tvorí chrám I, ktorý pochádza zo 6. storočia a ktorého časť vidno na západnej strane pyramídy. Priečelie tohto chrámu je bohato vyzdobené viac než stovkou kamenných masiek boha dažďa Chaaca. Do vyššie položeného chrámu II možno vstúpiť otvorom v hornej časti východného schodiska. Chrám II bol pribudovaný k zadnej časti chrámu II a zvonku ho nevidno. Chrám IV má vstup na západnej strane a vyznačuje sa najbohatšou výzdobou. Konečnú stavebnú fázu predstavuje Chrám V, nazývaný aj Dom veštca a posadený na vrch pyramídy. Tento chrám bol postavený v deviatom storočí.
Poškodil ju hurikán Gilbert
V 70. rokoch minulého storočia vykonali archeológovia z Národného ústavu antropológie a histórie konzervačné a záchranné práce na pyramíde, ktorá bola ale v roku 1988 opäť poškodená hurikánom Gilbert. Protikladom oválnej pyramídy je obdĺžnikový Palác vládcov (nazývaný aj Palác guvernéra) palác), ktorý je považovaný za jeden z vrcholov mayskej architektúry. Palácu dodáva mohutnosť to, že je postavený na vysokej podeste. Aj tento palác má bohatú výzdobu, pričom ojedinelý je tri metre vysoký vlys nad strednou rímsou, pozostávajúci z približne 20 000 kameňov.
Španielom pripomínal holubník
Medzi ďalšie významné stavby Uxmalu patrí napríklad Korytnačí dom (Casa de las Tortugas). Mohutný dom s rozmermi 70 m x 20 m s veľkým átriom a pyramídovými nadstavbami s oknami pripomínal španielskym dobyvateľom holubník a preto ho nazvali Casa de las palomas, čiže Dom holubov. V roku 1996 bol Uxmal zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Aj keď mayská civilizácia akosi záhadne vymizla, potomkovia Mayov (približne tri milióny) stále žijú a obývajú rozľahlé územia od Mexika po El Salvador, pričom hovoria nárečím, odvodeným od jazyka svojich slávnych prapredkov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
