Hrad Slanec má ako jedna z mála slovenských zrúcanín zachované okrem múrov aj množstvo architektonických detailov. Ojedinelé je hlavne kompletné gotické okno vrátane kružby, ostení či rebier a konzol po stranách.
Hrad bol vybudovaný na kužeľovitom vrchu (529 m n.m.), v podstate na samostatne stojacom vulkáne, vybiehajúcom juhovýchodne z masívu Hradisko, v južnej časti Slanských vrchov. Pevnosť bola umiestená veľmi výhodne, keďže sú svahy vrchu veľmi strmé na všetky strany a vhodne zarovnaná vrcholová plošina má oproti okoliu značné prevýšenie.
Historicko-stavebný vývoj
Najstaršia zmienka o hrade pochádza z roku 1281, keď "castrum Zelench" vlastniaci rodom Aba, dobýval kráľ Ladislav IV. V listine z r. 1270, v ktorej sa opisuje dané územie, sa hrad ešte nespomína, čiže jeho vznik môžeme datovať na obdobie 1270-81. Vystavaný bol Abovcami, od r. 1330 ho vlastnili Drugetovci, potom Losonciovci, od r. 1601 Forgáčovci, no v priebehu 17. storočia počas protihabsburských povstaní často striedal majiteľov a bol aj často predmetom dobýjania. Zničený hrad od r. 1679 už len chátral, pokiaľ sa o jeho obnovu nezačal koncom 19. stor. starať Jozef Forgáč. Ten na sčasti zrekonštruovanom hrade zriadil rodové múzeum, ktoré fungovalo do r. 1937, odkedy hrad znovu chátra.
Prvotný kamenný hrad z 13. stor. sa nachádzal v najvyššom bode lokality a pozostával z obytnej veže, paláca, obranných hradieb, valu a priekopy. Druhú stavebnú fázu je nutné spájať so zmenou vlastníctva hradu. Drugetovci rozšírili palác, pristavali kaplnku a nadstavali vežu. Ďalší majitelia Losonciovci posilnili začiatkom 15. stor. obranu hradu, prepojili vežu s palácom a ešte zvýšili vežu. Touto prestavbou sa hrad predĺžil severným smerom a uzatvárala ho vežovitá stavba lichobežníkovitého tvaru. Prístup na hrad viedol od severu gotickou vstupnou bránou s padacou mrežou. Vstup bol ešte chránený baštou s kľúčovými strieľňami. Uprostred severného nádvoria sa nachádzala 10 m hlboká kruhová cisterna na dažďovú vodu. Hradný komplex zaberal priestor 78 x 30 m. Zaujímavosťou je, že hrad neprešiel výraznejšou renesančnou prestavbou opevnenia ako väčšina našich hradov v 16. a 17. stor. Slanec preto v tomto období nepredstavoval významnú pevnosť (napr. ako Zborov, Čičava, či Jasenov) a tak aj skoro podľahol obliehaniu.
Dnešný stav lokality
Z prvej stavebnej etapy z 13. stor. sa zachovali prvé poschodia veže so zamurovaným cimburím, no ostatné objekty zostali len v základoch, prekryté neskoršími prestavbami. Viditeľné sú najmä výsledky stavebných úprav v 14. a 15. stor. Dominantou komplexu je vysoká oválna veža so štyrmi poschodiami. Prvé je kryté murovanou klenbou, no zvyšné už len zvyškami trámových stropov. Veža má zachované aj rôzne architektonické detaily (časti ostení okenných otvorov, strieľne, sedílie v interiéri, či kamenné krakorce v dnešnej vrcholovej časti). Z paláca zostala najmä vysoká severná stena, obsahujúca taktiež množstvo stavebných detailov, ktoré sú bežné skôr pre zrekonštruované, resp. stále funkčné stavby. Na slovenské pomery je preto na zrúcanine veľmi jedinečné gotické okno s lomeným záklenkom, dvomi prútmi v ostení a s trojlístkovou kružbou. Osadené je pritom pod väčším gotickým lomeným oblúkom s postrannými profilovanými stĺpmi, na ktoré bola napojená klenba hradnej kaplnky. Z klenby sa zachovali viaceré kamenné rebrá a rôznotvaré konzoly, pôvodne zrejme aj s reliéfmi. Podobne ako vežu, aj súčasné múry paláca ukončujú kamenné krakorce. Vstupná brána sa nedochovala, no múry obrannej bašty stoja dodnes na severnom okraji lokality. Cisterna je už takmer úplne zasypaná a po okrajoch hradného areálu sa nachádzajú ešte zvyšky obranných múrov.
V blízkosti hradu, približne 2 km severozápadne sa rozprestiera vrch Hradisko (708 m n. m.). Názov naznačuje existenciu niekdajšieho opevnenia. Prípadné hradisko na zarovnanom vrchu so strmými svahmi nie je nateraz známe, keďže poloha skúmaná ešte nebola. Názov však môže súvisieť aj s hradom Slanec, ktorý je súčasťou masívu, alebo názov nie je vôbec odvodený od bývalej pevnosti, ale od vlastnosti masívu "hradiť", "prehradzovať" isté územie, čo bariérne pohorie Slanské vrchy určite spôsobujú. Obyvateľstvo na východnom úpätí Slanských vrchov bolo a je skutočne chránené napr. od prevládajúceho západného prúdenia a blízky masív tak tvoril isté hradisko. Nebol by to ojedinelý prípad pomenovania. Na objasnenie je však nutný archeologický výskum
Ako ho nájsť
Na hradný vrch vedie cesta od severozápadného okraja obce Slanec (okres Košice-okolie). Chodník obkolesujúci vrch je vyznačený.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
