Jeho koryto prechádza mnohými skalnými útesmi, úžinami, rovinami. Vytvára charakteristické zátoky, meandre a podieľa sa tak na vytváraní prírodných krás vo svojom povodí.
KOŠICE. Hornád pramení pod Kráľovou hoľou vo výške 1051 m n. m. a dosahuje vo svojom povodí celkovú dĺžku 286 kilometrov. Na našom území je to 193 km. Územie povodia je prevažne hornaté, miestami pahorkaté a niekde prechádza aj rovinným územím. Preteká Spišskou kotlinou, úzkou zaklesnenou dolinou Čiernej hory a Košickou kotlinou. Pri odtoku z nášho územia tvorí spoločnú slovensko-maďarskú hranicu v dĺžke asi 19 km. Naše územie opúšťa v nadmorskej výške 160 m, a tak od prameňa prekonáva výškový rozdiel 890 m. Najmä v hornom toku má preto prudší, bystrinný prietok. Z väčších prítokov priberá z pravej strany rieku Hnilec pri Margecanoch a z ľavej strany Torysu v Košickej kotline. Na území Maďarska sa vlieva do rieky Slanej. Priemerný prietok v hraničnom profile je 32 m3/sek.
Prielom Hornádu
K najkrajším prírodným úkazom Hornádu patrí časť horného toku v Slovenskom raji známa pod menom Prielom Hornádu. Peší priechod touto trasou vyvoláva neočakávané dojmy z pohľadu na útesy, rokliny, zátoky, ktoré počas stáročí rieka vytvorila. Návštevníkom sa tu naskytne pohľad na nádherné tiesňavy a rokliny s hĺbkou 80-100 m so zvislými zrázmi. Po opustení Slovenského raja koryto rieky prechádza rovinatejším územím, aby za Margecanmi znova pokračovalo v malebnom údolí okolitých hôr. Vo svojich zátokach vytvára miesta a skrýše pre vtáctvo, vodné živočíchy a najrozmanitejšie druhy rýb. Pri zvýšených prietokoch sa koryto rieky prepĺň, čo najmä v minulosti spôsobovalo záplavy okolia. Postupnou reguláciou, technickými úpravami a stavbami sa toto nebezpečie stáva ovládateľné.
Už v dávnej minulosti vytváral Hornád podmienky pre to, aby sa ľudia usadzovali pozdĺž jeho toku, o čom svedčí množstvo osád a miest po oboch jeho brehoch.
Vyrástli mlyny aj malé vodné elektrárne
Narastajúca poľnohospodárska výroba si postupne začala vyžadovať aj výkonnejšie spracovávanie obilnín. Človek začal využívať vodnú energiu Hornádu a postupne pozdĺž jeho toku staval vodné mlyny. Tak vyrástol Letanovský mlyn, mlyn pri Smižanoch, Markušovciach, Spišských Vlachoch, Richnave a ďalšie. Škoda, že mnohé sú dnes už zrušené. Mohli slúžiť ako staré pamiatky.
Intenzívnejšie využívanie vodnej energie sa začalo budovaním malých vodných elektrární najmä začiatkom minulého storočia. Postavila sa malá vodná elektráreň v Spišskej Novej Vsi, v Spišských Vlachoch, Krompachoch, pri Kostoľanoch a podobne.
Ružínska vodná elektráreň
Významným vodným dielom na Hornáde je Ružínska vodná elektráreň. Bola postavená v rokoch 1965-73. Jej vodná nádrž sa začína za Margecanmi a v dĺžke asi 15 km siaha až po Zlatník pri Košickej Belej. Vodná nádrž pojme 59 miliónov kubíkov vody. Za vlastnou priehradou je ešte malá vyrovnávajúca nádrž. Elektráreň sa významne podieľa na výrobe elektrickej energie. Má aj veľký vodohospodársky význam ako zásobáreň vody a pri regulácii prietoku pri nadpriemerných prítokoch, čím sa predchádza záplavám. Ružínska vodná nádrž sa stala vyhľadávaným rekreačným strediskom, miestom vodných športov a obľúbeným miestom rybárov.
Pomenovanie ostáva neobjasnené
Čo sa týka názvu rieky Hornád, ten sa v starých záznamoch vyskytuje vo viacerých obmenách - Hornat, Hernad, Conrad, Kunrat a podobne. Pracovníci zaoberajúci sa pôvodom názvov (etymológovia) vypracovali niekoľko rozborov o pôvode názvu rieky Hornád. K vzájomnej dohode nedošlo, a tak pomenovanie rieky ostáva neobjasnené. Platí zásada, že ide o starý názov, ktorý používali naši dávni predkovia. Táto skutočnosť nie je až taká dôležitá. Významnejšie je, že Hornád tu tečie od dávnych čias, je ozdobou kotlín a údolí, ktorými preteká a dotvára prekrásnu scenériu našej prírody.
Autor: Jozef Rabatin
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
