Kto sú tí muži a ženy, ktorým učarovala vôňa benzínu, kože, nekonečných diaľok a bezhraničný pocit slobody? Dvadsaťročný Svidníčan Ján Litt je jeden z nich. Pred redakciou odparkoval svoj Cruiser a náš rozhovor sa mohol začať.

Kedy sa začala vaša fascinácia silnými strojmi?

- Ešte ako malého chlapca ma rodičia zobrali na motorkársky zraz na Šíravu. Tuším, že to bol prvý ročník. Tam som sa do motoriek doslova zamiloval. V osemnástich som si urobil vodičák na auto aj motorky a začal som jazdiť na Jawe 250, na ktorej predtým jazdili otec s mamou. Lenže po nejakých 12 000 najazdených kilometroch človek zistí, že 250-ka je dosť slabý stroj, preto som začal zháňať niečo silnejšie. Minulý rok som ju predal a kúpil som si Hondu 750. Je to už trošku silnejší, výkonnejší stroj, každopádne je to ešte stále taký malý maznáčik. Sú aj oveľa silnejšie motorky. Učaroval mi Cruiser. Veľa ľudí si ho mýli s Chopperom, ale sú to dve rozličné veci. Cruiser má vpredu aj vzadu hrubé koleso, hlboké blatníky, širokú nádrž, široké riadidlá. Chopper má uzučkú vidlicu, úzke predné koleso, ktoré je väčšinou väčšie než to zadné, je to celkovo užší stroj. Aj Cruiser, aj Chopper sú motorky určené na cestovanie.

Veľa motorkárov jazdí skôr na rýchlych športových motocykloch. Prečo ste si vybrali práve ležérny, pohodový Cruiser?

- Moja láska k týmto strojom sa začala práve na spomínanom zraze na Šírave. Bol to Harley Davidson zraz a do týchto motoriek som sa zaľúbil už na prvý pohľad. Tento typ motoriek poznajú laici väčšinou ako Harley alebo Chopper. Nerozlišujú, či ide o Hondu, Suzuki, Yamahu. Tento typ motoriek pritom vyrábajú všetky svetové značky podobne ako športové motorky.

Vaši rodičia sú motorkári?

- Otec bol zamlada motorkárom, ale vtedy to bolo o niečom úplne inom. Aj dnes si ešte sporadicky zajazdí, ale väčšinou sadám na motorku už len ja.

K takému Cruiseru neodmysliteľne patrí aj poriadny motorkársky výstroj. Z čoho pozostáva?

- Dôležité sú dobrá bunda, nohavice, obuv a každopádne helma. Sú rôzne typy odevov, textilné aj kožené, ale na tento typ motoriek sa podľa mňa viac hodí koža. Tá je preferovaná na celom svete. Dnes už nie je problém niečo podobné si kúpiť buď cez internet, alebo v autorizovaných predajniach. Nie je to síce lacná záležitosť, ale táto výbava jazdca chráni, takže je dobré vyberať tú najkvalitnejšiu. Zvieracou kožou si vlastne chránime tú svoju.

Mnohí o motorke, akú máte vy, síce snívajú, takýto stroj sa im však zdá nad ich finančné možnosti. Koľko teda takáto parádna mašina stojí?

- Niekedy si podobné motorky mohli dovoliť len ozaj solventní ľudia. V súčasnosti takáto motorka nestojí celý majetok. Jazdená, napríklad ročník 98, ako mám ja, stála pred rokom 160-tisíc Sk (asi 5 300 eur - pozn. red.), teraz stojí nejakých 4 300 eur. Vyššie kubatúry, novšie ročníky alebo úplne nové motorky stoja okolo 12-tisíc eur. Originál, kultový Harley Davidson, stojí okolo 16-tisíc eur a viac. Plus si treba pripočítať náklady na výstroj, ktoré predstavujú vyše 300 eur.

Sú dva typy ľudí. Jedni motorkárov obdivujú a uznávajú, druhí ich zatracujú. Neprekáža vám povesť drsných chlapov, možno až grázlov?

- Veľa ľudí si myslí, že motorkári sú gangstri a veľkí frajeri, že majú štvorstranový register trestov, sú celí potetovaní, pijú, drogujú, sú agresívni. Takto ich totiž väčšinou vykresľujú americké filmy. Je to len predsudok. Keďže motorkári vyzerajú na prvý pohľad dosť drsne, veľa ľudí si robí predčasné závery. A pritom motorkári sú ľudia, ktorí žijú svoj normálny život, na ktorý si zarábajú slušnou prácou. Drsný výzor ešte neznamená, že sme drsní aj vnútri. V mnohých prípadoch platí staré známe - navonok drsný, vnútri jemný. Ale aj medzi motorkármi sa nájdu všelijaké sorty. Napríklad snobi. Majú veľa peňazí, kúpia si novú motorku a z tých, ktorí nemajú také silné a drahé stroje, si robia posmech. Osobne sa s podobnými ľuďmi nestretávam, ale kamaráti majú aj takéto skúsenosti. Napríklad tí, čo mali Harley, sa smiali z tých, čo mali dajme tomu motorky ázijskej výroby. Ale my s kamarátmi podobné hlúposti neriešime, spája nás láska k motorkám a stopa, to je najdôležitejšie. Nerozhoduje vek, majetkové postavenie, profesia... Nás spája jedna stopa.

Motorkári majú svoje symboly, ktoré ich charakterizujú a zároveň odlišujú...

- Prostredníctvom symbolov a znakov sa motorkári spoznávajú, ale vládne tu aj istá rivalita. S tými znakmi je to zložitejšie, takže sa to pokúsim vysvetliť trochu podrobnejšie. Existujú MC kluby (motorcycles club) a nezávislé kluby. MC kluby sú uznávané celosvetovo a majú určitú hierarchiu. Kto chce vstúpiť do takéhoto klubu, musí splniť isté kritériá. Spočiatku má adept na členstvo len malú nášivku ako supportes, potom ho ďalej povyšujú na základe toho, čo pre ten klub robí, či chodí na zrazy, alebo či nejako klub sponzoruje finančne, koncertmi a pod. Kým sa človek dostane do klubu, môže uplynúť pol roka, rok, podľa toho, aký je aktívny. Keď je už členom, dostáva ďalšie nášivky. Nášivka MC klubu sa skladá zo štyroch dielov - nadpis Domovina, logo klubu a názov klubu a malá nášivka MC. Nezávislé kluby sú o niečom inom. Väčšinou ide o partiu chlapcov, ktorí sa medzi sebou poznajú a povedia si, že si dajú nejakú nášivku. Napríklad lebku alebo niečo podobné. Nemajú žiadny názov klubu, len jedno logo. Ak by si dali k logu to spomínané motorcycles club, majú problém, lebo škodia tomu oficiálnemu MC. Okrem toho, nezávislé kluby nemajú striktne postavenú hierarchiu, ani postup pri prijímaní. Veľké MC kluby organizujú aj zrazy, väčšinou sa na ne navzájom pozývajú. Tam sa potom zabávajú. Jedným z najstarších MC klubov je Hells Angels. Má svoje pobočky po celom svete, na Slovensku zatiaľ nie.

Ste členom nejakého MC klubu?

- Nie. Som nestranný jazdec. Nemám žiadne logo. Poznám veľa jazdcov z klubov, sú to moji kamaráti, s každým sa rád pozhováram. Rozhodol som sa pre nezávislosť, pretože mať logo ešte neznamená jazdiť, alebo byť dobrým motorkárom. Myslím si, že človek si nekupuje motorku preto, aby niekde patril, ale preto, aby jazdil, kde chce, kedy chce, s kým chce. Teda pre ten neopísateľný pocit slobody. Okrem toho si myslím, že politika na motorky nepatrí.

Motorkári sa zvyčajne členia na Chopperov (Cruiserov) a tých na rýchlych športových motorkách. Vy podobné rozdiely nerobíte...

- Niektorí motorkári jazdia výlučne športiak so športiakom, alebo Chopper s Chopperom, lebo nie každému je príjemné čakať napríklad na pomalšiu motorku, alebo naopak, doháňať rýchlejšiu. U nás jazdí, kto chce, s kým chce. Dôležitá je určitá tolerancia. My sa nevlečieme úplne pomaly a zase chlapci na športových motorkách nepôjdu dvestovkou.

Kedy začínate sezónu?

- To záleží od počasia. Minulý rok som motorku prvýkrát vytiahol vo februári, tohto roku až v apríli. Sezóna sa uzatvára už koncom augusta, niektoré kluby však organizujú zraz až v septembri. Pokiaľ to počasie dovoľuje, jazdí sa aj v jeseni. Tak do konca októbra, novembra.

Čo všetko ste už prešli?

- Celé Slovensko, bol som aj v Česku. Ešte sa mi nepodarilo okrem Poľska ísť niekde do zahraničia. Rád by som jazdil po celej Európe, išiel na motorke k moru, ale to je zatiaľ hudba budúcnosti. Sme dobrá partia, takže mám s kým ísť, ale nie je čas a problémom sú aj financie. Človek si rozmyslí, či bude jazdiť celú sezónu, alebo sa vyberie na jednu dlhú cestu a na viac už nebude mať. Ale verím, že raz takúto cestu podnikneme. Nikdy nie je neskoro...

Jazdíte za každého počasia?

- Po daždi a búrke som jazdil už mnoho ráz. Ak je motorka dobre obutá a človek nejde prirýchlo, dá sa jazdiť aj za nie celkom ideálneho počasia. Ale už to nie je taká príjemná a pohodová jazda, keď na človeka prší. Dôležitý je najmä kvalitný výstroj. Okrem toho je rozdiel ísť po daždi nejakých 100 km, alebo naprieč republikou. To už by som asi nerobil.

Koľko hodín v kuse sa dá jazdiť na motorke?

- Aj celý deň. Telo to zvláda dobre, pretože tieto motorky sú fantasticky konštruované a sedí sa v nich veľmi pohodlne. Samozrejme, celodenná jazda človeka vyčerpá, pretože je potrebné sústrediť sa, ale v podstate je to pohoda a relax.

Motorkári sú jednou z najohrozenejších skupín v cestnej premávke...

- Riziko si človek uvedomuje zakaždým, keď si sadá na motorku, pretože nikdy nevie, čo ho čaká za najbližšou zákrutou. Okrem toho motorkára nekryje a nechráni nič, žiadna kapota, žiaden airback. Ale nebojím sa, že by sa malo niečo zlé stať. Pokiaľ človek rozmýšľa, dáva si pozor a dokáže predvídať, čo je veľmi dôležité, môže riziko znížiť na minimum. Tým, že si človek nebezpečenstvo uvedomuje, správa sa rozumnejšie. Hoci musím priznať, že už dvakrát som mal nehodu a mojim kamarátom sa tiež nevyhli.

Silné mašiny lákajú nielen mladých, ale aj ľudí v stredných rokoch. Niektorí majú pred silnými strojmi prehnaný rešpekt, a tak ich sen o vlastnej motorke pomaly zapadne prachom.

- Strach sa dá prekonať. Pokiaľ niekto chce jazdiť, nech príde k nám, my mu poradíme, ako na to. Pomôžeme každému. Nerobíme rozdiely medzi tým, či je niekto začiatočník, alebo skúsený motorkár. Každopádne, nováčik sa musí prispôsobiť, musí si uvedomiť, že veci, ktoré na motorkách skúšame my, on ešte nemôže. Podobné pokusy sa totiž väčšinou končia tragicky. Začínajúci, ale aj skúsený motorkár musí mať nejaké priority, medze, musí mať pokoru a rešpekt pred strojom. Človek musí skrotiť motorku, nie motorka človeka. Aj to sa totiž niekedy stáva.

Tvrdenie, že na motorkárov letia baby, vyznieva ako klišé. Tak ako, letia, alebo nie?

- Vo všeobecnosti sa dá povedať, že ženy na motorkárov letia. Môj osobný názor je, že žena, ktorá sa do muža zaľúbi len preto, že má dobrú motorku, nestojí za to. Aj motorkár je predovšetkým človek a pokiaľ ho žena nevníma v prvom rade ako človeka, je to o ničom. Normálny muž vie motív ženy odhadnúť, hoci je pravda, že určitému typu mužov lichotí, keď zbalia babu na motorku. Veľa motorkárov má vzťahy s dievčatami, ktoré majú podobný životný štýl a tiež majú rady motorky.

Na motorkách ich jazdí čoraz viac. Aký máte názor na amazonky na silných mašinách?

- Je veľa žien - motorkárok a v mnohých prípadoch jazdia dokonca lepšie ako chlapi. Vnímam ich ako rovnocenné partnerky. V okrese Svidník a Stropkov poznám len jednu, v ostatných okresoch je ich oveľa viac. Mnohé dokonca jazdia na strojoch, ktoré nedokážu zvládnuť ani niektorí chlapi. Už dávno neplatí, že motorky sú doménou mužov. Najlepšie to vidieť na rôznych zrazoch.

Okrem jazdenia, zrazov a podobných podujatí sú motorkári aktívni aj v iných oblastiach...

- Asi málokto vie, že väčšina motorkárov chodí darovať krv. Taktiež organizujeme rôzne zrazy pre deti. Minulý rok počas stropkovského jarmoku sme pri gymnáziu vozili deti. Plánovali sme síce oveľa väčšiu akciu, ale mesto a polícia nám nedali povolenie, tak sme si zvolili len takúto formu. Zatiaľ neviem, či sa niečo podobné bude robiť aj tento rok. Motorkári majú ešte jeden zvyk. Ak jeden z nás padne, zomrie na ceste, všetci ideme na pohreb na motorkách a uctíme si ho smútočnou jazdou a hromadným túrovaním. Vieme, že toto gesto rodine nevráti ich blízkeho, ale aspoň takýmto spôsobom si ho posledný raz uctíme. Bohužiaľ, v priebehu minulého roka som bol už na dvoch takýchto pohreboch. Po týchto smutných udalostiach by sa konečne hodila aj nejaká motorkárska svadba.

Máte nejaký nesplnený motorkársky sen?

- Navštíviť zraz Daytona na Floride. Je jedným z najväčších na svete.

Autor: ada

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.