DKÚ, je cennou informáciou divákovi o kulisách a dramaturgii zábavnej šou Na telo.
Dzurinda, ktorého vyšachovali zo štúdia angažovaním Počiatka, bohužiaľ, plače na hrobe, čo sám pomáhal vykopať. Koho ešte celkom nezmohla skleróza, ten si pamätá, že to bol on osobne, kto päť rokov po Mečiarovi (1998) oživil sólo vystúpenia v burleske "O päť minút dvanásť". Pričom do duelov na Markíze "rok a pol odmietal pozvania" (Krajcer). Na úchylke, že dnes (a už dlho) hrajú politici s dramaturgmi pingpong, akože s kým si sadnem, a s kým ani bohovi, resp. chcem byť sám ("mať priestor"!), a "aké budú témy?", atď., sa expremiér z SDKÚ podpísal ozdobným písmom. Na terajšie mediálne machinácie Smeru, vrátane "privatizácie štátnej televízie" Ficom, by preto mal Dzurinda hľadieť s mierou a väčším porozumením. Asi s rovnakým, aké by sa žiadalo, keď kritizuje korupciu a klientelizmus. Niežeby jedno či druhé v podaní Smeru a spol. nemalo obludnejšie rozmery, než naberali vtedy, keď tvoril politickú kultúru on, avšak dobrý vkus nie je len v tom, že akú si vezmem kravatu, aby ladila s Puškárovej účesom.
Kto má tušenie, aké kritické je pre televíziu obdobie prechodu do digitálneho multiplexu a odstavenie (vykynoženie) prípadnej konkurencie, má jasno, že Markíza musí politikom nadbiehať, pričom tí mocnejší sú vo výhode. Presne podľa návodu, že "za hladký prechod na digitál sa televízie dohodli s premiérom Ficom na prímerí v spravodajstve" (odvolaný šéf TÚ), vyzerajú i politické "diskusie". Stokrát príznačnejšie ako to, že si kľakli pred Ficom, je preto priznanie riaditeľa Miku, že "o postupe redakcie (...) a Zlatice (...) som bol PRIRODZENE priebežne informovaný". Hahahaha. Prirodzene. Hahaha. Neexistuje jediný dôvod na svete, ktorý by opodstatňoval, aby generálny riaditeľ pchal nos či "bol informovaný" o dramaturgii akejkoľvek relácie. Toto je hlboko pod pôsobnosťou funkcie generálneho riaditeľa, ale špeciálne v publicistike ide o explicitný dôkaz, že televízia je v takom politickom prese, že dramaturgia sa slobodne rozhodovať nemôže. Otázka, či Adrian Sarbu (rumunský šéf CME), "priebežne informovaný" bol či nebol, zostáva otvorená. Hehe.
No. Slovenským politickým diskusiám je inak úplne jedno, aký majú spôsob obsadzovania, keďže iný obsah, ako vzdávať hold politikom a zvyšovať spoločenskú prestíž tých, ktorí ich spovedajú, naozaj nemajú. To, že ten s tamtým či oným nechcú sedieť spolu, lebo sa neznášajú, by ani neprekážalo, keďže najproduktívnejší formát je novinár verzus politik. Z definície vzťahov a väzieb, čo existujú, však vyplýva, že moderátormi nie sú novinári, ale ľudia, ktorí garantujú televíziám "prímerie" s politikou tak, aby zároveň bola uspokojená ich túžba vystupovať a moriť vzduch agendou, ktorú spoločne nazývajú politikou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
