nezodpovedá, hm, skutočnosti.
No. Na rozdiel od Fica, ktorého neznalosť Bajnaia „nepríjemne prekvapila“, my minimálne od septembra 2006 (Gyurcsányov prejav) vieme, že maďarskí socialisti majú vo zvyku „klamať ráno, večer i v noci“. (A keby len oni.) Niektorí to dokonca vieme aj dlhšie, takže už v deň prijatia jazykovej novely nebolo rizikom napísať na tomto mieste, že v Budapešti vypenili nad čiaru a dramatizujú zákon, ktorý v tom čase ani nečítali. Podstata je ale inde. Neleží v otázke, či sú nekorektní, alebo povrchní, ale vo fakte, že skratkami mediálnej komunikácie je problém slovenského jazykového zákona neprenosný k verejnosti. Problém jednoducho nevysvetlíte ľuďom. To, že si novelu dodnes nepozreli, o čom vypovedá aj Balázsov (minister) rozhovor v die Presse, svedčí len o tom, že v snahe dosiahnuť mobilizačný účinok a legitimizovať politické kroky, politici „musia“ preháňať a strašiť.
To však nie je špecialita Maďarov ani jazykovej kauzy. Na škále od posúvania akcentov až po totálne lži je dnes verejný priestor zahltený balastom, ktorý je určený na vyžratie voličom a má tú funkciu, aby šarvátky a boje politikov boli vyfutrované akože zrozumiteľným „obsahom“. Konkrétne, pri jazykovom zákone, funguje ako „obsah“ hrozba, že vzniknú také (nové) situácie, v ktorých Maďar na Slovensku nesmie čvirikať, ako mu narástol zobák. Či áno, či nie, to nechajme ležať. Ukáže život. Vieme však, že Maďarič tvoril zákon ako kyjak na maďarského nepriateľa. (Napr. Fico: „Ako máme ustúpiť v tom, že nebude vedieť 10% slovenského obyvateľstva po slovensky?“
Obsah bez úvodzoviek, ktorý žiadneho voliča, maďarského či iného, blokovať hranicu či na míting nevyženie, spočíva v tom, že jazykový zákon je neprijateľný z princípu. Zásada, že štát nemá právo (mimo úradného styku) pokutovať žiadnu, ani právnickú osobu, za akýkoľvek spôsob vyjadrovania v akejkoľvek situácii, nenaženie 10 tisíc Maďarov na námestie. To je problém Bajnaia a Csákyho. Pritom je to evidentné ako deficit 150 miliárd. Odkiaľ by hlúpy štát také právo vzal?? Takisto neprekročiteľná vec, že štát nemá nárok, aby úradný jazyk (spisovnú reč) vôbec vymáhal zákonom, napr. na kultúrnych podujatiach, a „normalizoval“ do záväzných paragrafov, nepritiahne pred Weissovu rezidenciu v Budapešti jedinú nohu. Pre to a ešte pár vecí je jazykový zákon neprijateľný.
Keď ale Csáky pripúšťa, že sankcie treba „spresniť vykonávacími predpismi“, nastupuje na tú istú palubu, na ktorej hrá Maďarič. A ak komisár OBSE píše, že zákon „sleduje legitímny cieľ“, tak je tam s nimi. Tvoria jeden tím. A proti nim stoja priatelia slobody, ktorých od tohto bodu celý spor ani nemusí zaujímať. Je vedľajší a tieňový. Teda do času, kým padne prvá sankcia za to, že niekto užíva slobodu slova.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
