Benátky (taliansky Venezia), nazývané aj kráľovná Jadranského mora, mesto vody či mesto svetla, ležia v močaristej benátskej lagúne v severnej časti Jadranského mora. V tomto meste žije okolo 270 tisíc obyvateľov, z toho v skvostnom historickom centre, pretkanom kanálmi, približne 62 000. Historické centrum Benátok je najväčšou zónou v Európe, v ktorej sa nepohybujú žiadne cestné motorové vozidlá.

Ukradnuté ostatky sv. Marka

Množstvo nádherných stavieb, ktorými sa Benátky pýšia, je spomienkou na už zašlé časy, keď Benátska republika bola silnou námornou veľmocou. V čase svoje najväčšej slávy, v 15. storočí, mala táto republika okolo 3 300 lodí, ktoré dominovali obchodu v oblasti Stredozemia. Za najvýznamnejšiu stavbu mesta je považovaný chrám resp. bazilika sv. Marka. Relikvie evanjelistu sv. Marka sa do Benátok dostali v roku 828, a to z kláštora v egyptskej Alexandrii, odkiaľ ich (vraj) ukradli benátski moreplavci.

Stojí na mieste starších kostolov

Okrídlený lev, ktorý je symbolom tohto evanjelistu, sa dostal do erbu mesta a sv. Marek sa stal patrónom mesta. Na mieste dnešnej baziliky stál kostolík už okolo roku 828 – 829. Podľa písomných dokladov bol v roku 832 zasvätený nový kostol sv. Markovi. Tento kostol vyhorel počas povstania v roku 976 a musel byť prebudovaný. V roku 1063 sa začala výstavba novej baziliky, ktorá bola postupne dobudovaná do tvaru, v akom ju poznáme dnes. Nová bazilika bola vysvätená 8. októbra 1094.

Skrášľovali ho niekoľko storočí

V nasledujúcich storočiach bol však chrám temer nepretržite upravovaný a dekorovaný novými prvkami. V prvej polovici 13. storočia bola vybudovaná nová fasáda a bola dokončená väčšina mozaikovej výzdoby. Kupoly boli zvýšené pomocou drevených konštrukcií a pokryté olovom, aby sa zosúladili s gotickou architektúrou rekonštruovaného dóžovho paláca (hlavným predstaviteľom Benátskej republiky bol volený dóža). Najmä v 14. storočí bolo takmer pravidlom, že lode, vracajúce sa z orientu, doviezli aj nejaký stĺp, hlavicu či fresky z nejakej antickej stavby.

Zmes rôznych architektonických štýlov

Postupne sa tak vonkajšie murivo baziliky pokrývalo rôznymi mramorovými prvkami a reliéfmi, veľa ráz staršími než samotná budova. Bazilika sa tak stala akousi zmesou východných a západných architektonických štýlov. Na bazilike nájdeme románske, gotické, byzantské i renesančné stavebné prvky. Bazilika sv. Marka je postavená na pôdoryse gréckeho kríža a jej stavebným vzorom vraj bol dnes už neexistujúci Chrám svätých apoštolov v Konštantínopole (dnešnom Istanbule). Dĺžka baziliky je 76,5 m, šírka je 62,5 m, najvyššia kupola má výšku 43 m (jej vnútorná výška je 28,15 m).

Bohato zdobené priečelia

Zvonku sú najzaujímavejšími a najbohatšie zdobenými časťami kostola západné a južné priečelie. Západné priečelie je horizontálne delené na spodnú a hornú časť. Dolná časť je tvorená piatimi arkádovými portálmi, z ktorých prostredný je najvyšší. Portály sú lemované súbormi mramorových stĺpov. Na prostrednom oblúku sú plastiky z 13. storočia, znázorňujúce sezónne práce v jednotlivých mesiacoch roka. Na priečeliach arkád sú mozaiky s rôznymi výjavmi. Jeden výjav zobrazuje tajné prenášanie tela sv. Marka z Alexandrie (údajne pod kusmi bravčového mäsa, čo malo odradiť striehnucich moslimov).

Antický štvorzáprah

Na hornej časti priečelia je opäť päť oblúkov. Najvyšší stredný oblúk je vyplnený oknom, presvetľujúcim vnútro baziliky. Nad týmto oknom je socha okrídleného leva, držiaceho otvorenú knihu na pozadí hviezdnej oblohy. Nad celým týmto stredným štítom bola začiatkom 15. storočia postavená socha sv. Marka s anjelmi. Na balustráde, ktorá predeľuje spodnú a hornú časť priečelia stoja štyri kone sv. Marka, nazývané aj grécke kone alebo kvadriga (štvorzáprah).Tento štvorzáprah stál pôvodne v Konštantínopole, odkiaľ ho v roku 1204 dal do Benátok previezť dóža Enrico Dandolo. Tieto sochy koní však majú antický pôvod a pochádzajú z 3.- 4. storočia. Podľa niektorých prameňov niekedy zdobili Trajanov oblúk v Ríme.

Napoleon ich odviezol

Sochy koní dal v roku 1797 Napoleon odviezť do Paríža, ale v roku 1815 boli vrátené Benátkam. Po dlhotrvajúcej reštaurácii boli tieto plastiky v 90. rokoch minulého storočia umiestnené do Múzea sv. Marka, ktoré je vnútri baziliky. Na priečelí sú dnes bronzové repliky sôch koní. Ďalšou významnou ozdobou baziliky je súsošie Tetrarchov, pochádzajúce pravdepodobne zo 4. storočia. Súsošie predstavuje skupinu štyroch spoluvládcov Rímskej ríše, ktorých vymenoval cisár Dioklecián. Jednotlivé sochy pravdepodobne predstavujú Diokleciána, Maximiána, Galeria a Konštancia I. Chlora. Aj toto súsošie sa do Benátok dostalo z Konštantínopolu v roku1204, a to počas štvrtej križiackej výpravy.

Našli chýbajúcu časť sochy

Zaujímavosťou je, že chýbajúca časť nohy jednej z postáv súsošia bola v 60. rokoch minulého storočia objavená v Istanbule, kde je stále ešte vystavená. Dominujúcim prvkom výzdoby interiéru baziliky sú mozaiky s celkovou plochou 8 000 štvorcových metrov. Tieto mozaiky pochádzajú z 11. až 14. storočia a sú na nich najmä výjavy zo Starého i Nového zákona. Podlaha baziliky je tvorená mramorovou mozaikou. V celej bazilike je viac ako päťsto stĺpov, zhotovených zo vzácnych druhov mramoru. Najcennejším pokladom baziliky je Pala d´Oro, čiže zlatý prenosný oltár. Ide o byzantsko-benátske zlatnícke dielo mimoriadnej hodnoty.

Pochádza z 10. storočia

Tento oltár je tvorený 250 emailovými medailónmi, uloženými na zlatej fólii v gotickom ráme z pozláteného striebra. Oltár vznikol koncom 10. storočia, ale neskôr bol zväčšovaný a doplnený a dnešný vzhľad nadobudol v roku 1342. V bazilike je aj klenotnica (je to časť veže bývalého Dóžovho paláca), v ktorej je vzácna zbierka strieborných a zlatých artefaktov z dielní byzantských a benátskych remeselníkov. Z átria baziliky možno vystúpiť do chrámového múzea, v ktorom sú vystavené stredoveké iluminované rukopisy, fragmenty starovekých mozaík a prastaré tapisérie. V tesnej blízkosti baziliky stojí zvonica (kampanila), ktorá je z diaľky viditeľným symbolom mesta.

Kampanila sa zrútila

Kampanila je vysoká 98,6 metra a jej spodná tehlová časť má štvorcový prierez so stranou dĺžky 12 metrov. V roku 1513 bola na vrchol zvonice, v ktorej je päť zvonov, inštalovaná pozlátená socha archanjela Gabriela. Dnešná zvonica je však len presnou kópiou (z roku 1912) pôvodnej zvonice, ktorá sa v roku 1902 zrútila. Historická časť Benátok bola v roku 1987 zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Mimochodom, ak bežne používate pozdrav čao či čau, tak vedzte, že tento pozdrav (v taliančine ciao) má, podobne ako napríklad slová gondola, arsenal či lazaret, starobenátsky pôvod.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.