Malebná, vysoko položená dedina je takmer zo všetkých strán obkolesená pohoriami, no napriek tomu bola v tomto nehostinnom prostredí založená už na prelome 13. a 14. storočia. Hneď potom vznikol aj miestny kostol, ktorý tam s menšími obmenami stojí dodnes.
Chrám bol vybudovaný na miernom návrší (543 m n. m.) v centre stredovekej obce Klemberg. Tá vznikla v rámci šoltýskej kolonizácie, keď tam prvých osadníkov priviedol šoltýs zrejme nemeckého pôvodu. Svedčí o tom názov obce, odvodený od niektorého z blízkych vrchov (berg) s prívlastkom malý (klem/klein), z čoho vyplýva, že prvým obyvateľom sa okolité vrchy zdali asi nízke. Zaujímavé je pritom, že prví Klenovčania boli hlavne Rusíni, pastiersky ľud z prevažne rovinatej Haliče (dnešný juhovýchod Poľska a severozápad Ukrajiny). Sú to zároveň najstarší známi kolonisti východného rítu v Šariši, keď už r. 1340 ich v spise medzi svojimi poddanými uviedol majiteľ daného panstva Mikuláš Perényi.
Chrám si ľud postavil hneď, ako to dovoľovali okolnosti, na základe architektúry súdiac na začiatok 14. storočia. Ranogotická stavba pozostávala zo štvorcového presbytéria, sakristie a jednej lode. Interiér bol zaklenutý krížovou rebrovou klenbou vo svätyni, rovným stropom v lodi a osvetlený úzkymi gotickými oknami s hrotitým záklenkom bez kružby. Do chrámu sa vstupovalo južným mohutným gotickým portálom od juhu. V 17. stor. sa klenba svätyne zrejme poškodila a bola nanovo zaklenutá s použitím pôvodného stavebného materiálu. V prvej polovici 18. stor. postavili vedľa kostola drevenú zvonicu, ktorá nahrádzala stále chýbajúcu vežu, a vtedy vznikla i nová, baroková klenba v lodi. Jediným vážnym zásahom do pôvodnej stavby bola inštalácia nových okien v r. 1913, ktorými sa síce do interiéru dostalo viac svetla, ale bola zničená prevažná časť ranogotických ostení.
Dodnes zostala pôvodná hrubá stavba z čias vzniku, čiže múry lode, svätyne a sakristie. I keď bolo presbytérium v období renesancie preklenuté, zostali z prvotnej klenby v rohoch ihlanové konzoly. V interiéri svätyne sa ešte zachovalo gotické kamenné pastofórium. To je pomerne málo známe, keďže nielenže už vyše 500 rokov neplní svoju funkciu, ale aj preto, že už ani nemôže, keďže sa dochovala len jeho horná časť: trojuholníkový štít, v tympanóne zdobený ornamentom rozety a trojlístka. Pri rekonštrukcii v r. 2005 boli odhalené a prezentované zvyšky úzkych ranogotických okenných otvorov. Všetky pôvodné okná si zachovali podobné hrotité záklenky, no i z tejto hornej časti je možné predpokladať ich šikmé ostenia. Tvarom i stavom zachovania sa líši odhalené okno sakristie, ktoré je značne širšie a okrem lomeného záklenku mu ostalo i južné ostenie. Medzi zvyškami okien južnej steny lode je umiestnený ranogotický lomený portál skladajúci sa zo štyroch širokých pieskovcových blokov so zamurovaným vstupným priestorom. Oporné piliere stavby pochádzajú taktiež ešte zo stredoveku.
V areáli kostola, ohradeného renesančným múrom zo 17. stor., sa nachádza i drevená zvonica. Ide o vežovitú konštrukciu vertikálne šalovanú doskami a lištami, ukončenú ihlanovou šindľovou strechou. Postavená bola v prvej polovici 18. stor. Jej význam spočíva nielen v stave zachovania takmer 300-ročného dreveného stavebného materiálu v nezmenenej konštrukcii, ale najmä v ojedinelosti výskytu podobných barokových drevených zvoníc v regióne Šariša.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
