Tí, ktorí sa trochu zaujímajú o rusínsku problematiku, určite poznajú meno Paul Robert Magocsi. Tento medzinárodne známy a uznávaný dlhoročný rusínsky aktivista, žijúci v Kanade, vydával svoju dcéru Cynthiu a na tento životne dôležitý krok si vybrali práve náš nádherný rusínsky kraj.
SVIDNÍK. Svadba sa odohrávala na dvoch symbolických miestach. Obe sú výsostne rusínske - drevený kostolík v Miroli a skanzen ľudovej architektúry vo Svidníku.
Svadba stála asi 31 500 eur
Prišli ľudia takmer z celého sveta - z USA, Kanady, Francúzska, Írska, Anglicka, Švajčiarska, Nórska, Švédska, Dánska, ale aj exotického Singapuru a Dubaja (Spojené arabské emiráty), Maďarska, Ukrajiny a, samozrejme, Slovenska. Hlavným dorozumievacím jazykom bola angličtina, ale celý obrad v prekrásnom starobylom drevenom kostolíku v Miroli viedol duchovný otec František Krajňák a duchovný otec Martin Kostilník po rusínsky a starosloviensky presne tak, ako si to želal hlavný organizátor svadby Paul Magocsi, ktorému výdatne pomáhal Slavomír Hirjak.
Celá táto paráda, teda dekorácie v skanzene, hostina, hudba a všetko, čo bolo pripravené pre svadobných hostí, stála údajne, podľa neoficálnych a neoverených informácií, okolo 31 500 eur (950-tisíc slovenských korún).
Pred koncom obradu sa v kostolíku ku všetkým prítomným prihovoril po anglicky reverend Dr. Andrew Stirling, hosťujúci duchovný otec z kanadského Toronta, z kostola Timothy Eaton Memorial Church. Prekrásne rusínske ľudové piesne pred dreveným kostolíkom v Miroli zaspievala Mária Mačošková sprevádzaná folklórnou muzikou z Raslavíc.
Netypický Američan
Prišiel aj netypický Američan Jason Boyd z Texasu. Tento pomerne mladý a veľmi sympatický človek, pracujúci v New Yorku, 28 dní na vlastných nohách putoval lesnými chodníkmi z Viedne až do Svidníka. Podarilo sa mu doraziť deň pred svadbou. Pešo išiel turistickými chodníkmi, tzv. Štefánikovou magistrálou z Bratislavy na Bradlo a odtiaľ na východ cestou hrdinov SNP, ktorá vedie na Duklu. Nuž, nie každý Američan je obézny a nie každý Yankee sa nadžgáva hamburgermi, hotdogmi, hranolčekmi s kečupom a zalieva to kolou. Jason prišiel na svadbu v klobúku a nebol sám. Medzi rusínske zvyky patrí totiž aj nosenie kalapu, alebo krysaka. Opieral sa o paličku, ktorú našiel už v druhý deň svojho pochodu.
Starobylý happening
Paula Magocsiho, ktorý ovláda naše rusínske zvyky a obyčaje, prekvapil starobylý happening, ktorý na popud Ivana Čižmára pripravili chlapi, žijúci v Miroli. Zahatali svadobčanom cestu a povedali im, že ak nebude "butylka", tak ženích môže odísť, ale nevestu si nechajú. No, skončilo sa to trochu ináč, než malo, hoci Paul Magocsi bežal promptne do auta. Priniesol totiž len nedopitú, otvorenú minerálku... Domáci však boli tolerantní a všetkým dovolili prejsť cez mostík od kostola na hlavnú cestu.
Svadobným hosťom zo zahraničia sa páčili naše starodávne rusínske svadobné obrady a zvyky - zelené vence na hlave ženícha a nevesty počas náboženského obradu v kostole, prechod mladomanželov slavobránou, príchod ženícha a nevesty na koči ťahanom párom parádnych koní, rozbitie taniera a následné zametanie črepov rozkopávaných okolostojacimi až po odnesenie nevesty na rukách cez prah.
Hostina s Warholom
Hlavná svadobná hostina sa konala na "bojisku" - v priestore pôvodne určenom na garážovanie poľnohospodárskych vozov hneď vedľa pekného dreveného kostolíka. Na identifikáciu miest na sedenie použili "Warholove" Campbellove polievky v plechovkách, zrejme chceli prostredníctvom Warholovho pôvodu podčiarknuť rusínsky charakter udalosti.
Čo sa podávalo? Chlebíčky, ruské vajíčka, olivy so syrom, jednohubky a podobne. Zvláštnosťou bol aperitív na uvítanie - štamperlík borovičky, pri ktorom sa veru mladoženích riadne zamračil. Potom nasledovalo šampanské. Okrem aperitívu sa na tejto svadbe tvrdý alkohol vôbec nepodával. Pilo sa len víno, podávané v štýlových džbánoch. Prvým chodom bola "varjanka" - kyslá polievka z kapusty s hubami a cestovinou. Nasledovala pečená kačica s lokšami a kapustou. "Rusynsky perohy z bandurkami" - pirohy so zemiakmi a s kyslou kapustou boli ďalším chodom.
Táto neobyčajná svadba spojila mnohé svety. Veľa času sa venovalo príhovorom, a tak hoci bolo už jedenásť hodín večer, nikto ešte stále netancoval. V našich končinách to nebýva zvykom. Bola to veľmi zvláštna, netypická, ale pekná a dôstojná svadba.
Autor: Jozef Keselica
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
