KOŠICE. Narodil sa 11. 5. 1859 v Liptovskom Mikuláši v rodine známeho garbiara. Tu prežil svoje detstvo.
Štúdiá začal v Levoči, pokračoval v Košiciach
Keď sa rozhodovalo o tom, či ostane pracovať doma, alebo pôjde študovať, zvíťazil jeho záujem o techniku. Reálku začal študovať v Levoči. Patril medzi najlepších žiakov. Listy domov písal po slovensky, hoci mu triedny učiteľ zakazoval písať v rodnom jazyku. Z Levoče odišiel do Košíc, kde pokračoval v štúdiu na reálke. V roku 1876 tu aj zmaturoval s vyznamenaním.
Nasledovala Budapešť a Zürich
Techniku začal navštevovať v Budapešti. Nenachádzal tu uspokojenie svojich zámerov, a preto pokračoval v Zürichu, kde vysokoškolské štúdium ukončil ako inžinier. Pracovať začal v Prahe.
Na základe pozvania Vysokej školy technickej v Zürichu odišiel v roku 1892 na novootvorenú katedru - stavby strojov. Tu sa zameral na nové poznatky o parných turbínach a na teóriu o konštrukcii parných turbín. Napokon sa stal profesorom na tejto katedre.
Už v tom čase dokázal Stodola analyzovať a popísať priebeh toku pary v parných turbínach. Vytvoril tak teoretické základy navrhovania a stavby parných turbín.
Autorita uznávaná na celom svete
Rok 1902 je rokom, keď sa Stodola dostáva do povedomia širšej svetovej verejnosti. Stalo sa tak po prednáške, ktorú v tomto roku predniesol na zhromaždení Spolku nemeckých inžinierov v Düsseldorfe. Prednášal o teoretických a praktických poznatkoch o parných turbínach. Neskôr vydal aj knihu Parné turbíny a vyhliadky tepelných strojov. Preložili ju do viacerých svetových jazykov. V ďalších vydaniach Stodola knihu dopĺňal o nové poznatky. Už vtedy správne predvídal rozvoj parných turbín, čo sa v nasledujúcich rokoch aj potvrdilo. Stal sa celosvetovou autoritou v odbore parných turbín. Po dvadsiatich rokoch svojho pôsobenia v Zürichu si Aurel Stodola vydobyl svetové meno v technickom svete. V tom čase sa mu dostalo prímenia - Otec parných turbín, čo potvrdzuje aj pamätná tabuľa umiestnená pod jeho bustou v strojárni v Badene.
Jeho svetové uznanie potvrdzujú vyznamenania, čestné doktoráty od popredných univerzít, ako aj pozvania na prednášky na tieto univerzity. V roku 1922 vydal ďalšiu knihu Parné a plynové turbíny. Profesor Stodola sa zaoberal spaľovacími turbínami v čase, keď ešte nemali priemyselný význam.
Obidve knihy boli po poslednom vydaní doplnené o nové poznatky z odboru parných a plynových turbín. Čo do rozsahu sú objemné a stali sa odbornými podkladmi v tejto oblasti.
Nikdy nezabudol na svoj pôvod
Stodola ani v cudzine nezabudol na svoj pôvod. Hlásil sa vždy k svojmu národu. Dôkazom toho môže byť aj list z roku 1939, ktorý zaslal vtedajšiemu rektorovi Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave - Jurajovi Hroncovi, kde okrem iného napísal: "Chcem povedať úvodom, že moje city pre môj národ nikdy nevychladli. Pri mojom pozvaní do Zürichu som svoj pôvod jasne zdôraznil a odvtedy ho zdôrazňujem..."
Najvyššie vyznamenanie
V roku 1940 obdržal Stodola za svoju vedeckú činnosť najvyššie vyznamenanie. Spolok anglických inžinierov ho vyznamenal zlatou medailou Jamesa Watta za to, že vytvoril vedu o parnej a plynovej turbíne, ako jedinečný čin v dejinách strojného inžinierstva. Stodola sa tak dožil najväčšej pocty, aká mohla patriť vedeckému pracovníkovi v tom čase.
V roku 1959 bola v Liptovskom Mikuláši na budove, ktorá stojí na mieste rodného domu A. Stodolu, odhalená pamätná tabuľa. Svojmu významnému rodákovi ju venovali jeho spoluobčania. V Košiciach pripomína tohto vedca svetového mena pamätná tabuľa s bustou umiestnená na budove Slovenského technického múzea.
Stodola zomrel v roku 1942 v Zürichu. V máji tohto roku uplynulo stopäťdesiat rokov od jeho narodenia.
V roku 1989 bola jeho urna prevezená na Slovensko do Liptovského Mikuláša. Odpočíta tak v rodnom Liptove, kde začal svoju životnú púť.
Autor: Jozef Rabatin
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
