KOŠICE. "Napriek tomu, že to bola viac ako desaťhodinová práca, cítila som sa príjemne. Mojou hlavnou úlohou bolo totiž myslieť na pekné veci a usmievať sa," vraví nadľahčene 20-ročná Lucia z Družstevnej pri Hornáde, ktorá pôsobí v agentúre Eskimo models. Hoci dnes cestuje po svete, modeling vraj nebol jej detským snom.
"Prišlo to úplne náhodou. V sedemnástich ma začali oslovovať rôzne agentúry, o rok neskôr som sa tomu začala venovať." Najnáročnejší je vraj "samotársky" život modeliek. "Človek odíde sám do úplne neznámeho prostredia a musí sa o seba postarať. Stojí s mapou v ruke v miliónových mestách a musí sa všade dostať včas. Nie je ľahké ocitnúť sa v takom dave cudzích ľudí bez jediného blízkeho človeka."
Skrátka prichádza aj súkromný život dievčat. "Je ťažké udržať si partnerský vzťah, ak ste z celého roka doma 3 - 4 mesiace. Navyše aj v zahraničí sme stále v iných mestách."
Cesta býva ťažká
I keď práca modelky vyzerá pre mnohých lákavo a jednoducho, pod pozlátkom sa skrývajú hodiny, dni a mesiace tvrdej driny. "Kým človek dostane platenú prácu, odkrúti si hodiny na kastingoch, fototestoch, pri foteniach editoriálov... Až keď má dievča dobre vybudovaný book, prichádzajú lepšie práce."
Lucia má už na svojom konte napríklad aj fotenie pre svetoznámy časopis Vogue. Napriek tomu priznáva, že chodenie po kastingoch je aj istým stresom. "Nikdy neviete, či nejakú prácu dostanete. To, že ste už predtým niečo urobili, ešte stále nedáva žiadne záruky."
"Niektorí sa správajú, akoby sme nemali city"
Nehovoriac o tom, že realizačný tím môže trpieť rôznymi manierami. "Niekedy narazíte na ľudí, ktorí sa správajú, akoby sme nemali žiadne city."
A čo je na práci modelky najnáročnejšie? "Vždy musíte pracovať na maximum. Za fotografiami totiž nie je len námaha fotografa a modelky, je tam množstvo iných ľudí, ktorí sa snažili, aby to vyzeralo čo najlepšie. Tak im to potom predsa nemôžem pokaziť."
Najextrémnejšie podmienky vraj zažila pri fotení, keď mala na nohách topánky na mimoriadne vysokých podpätkoch, ktoré ju navyše tlačili. "Boli skutočne nenositeľné a ja som v nich mala skákať, chodiť po meste a tváriť sa, aké je to úžasné, hoci som sa cítila presne naopak. Navyše sa to fotilo nesmierne dlho."
Miluje Paríž a Viedeň
Lucia má zo všetkých miest, kde doposiaľ pôsobila, najradšej Paríž a Viedeň. "V Paríži som sa okamžite cítila dobre," vraví mladá východniarka, ktorá väčšinu času trávi so svojimi kolegyňami - modelkami. Má medzi nimi aj nejaké priateľky? "Priateľstvá medzi modelkami, samozrejme, existujú. Rovnako ako nepriateľstvá (úsmev). Mám veľa známych, dobrých priateľov však iba pár. Skôr som mala šťastie, že som sa doma obklopila kvalitnými ľuďmi, s ktorými sme sa neodcudzili aj napriek mojim dlhším pobytom v zahraničí."
V práci ju vraj najviac podporujú rodičia. "Spočiatku sa veľmi báli, no dnes sú to práve oni, kto mi najviac pomáha. Modeling je totiž húsenková dráha - raz ste hore, potom zas dolu. To, že mi držia palce a fandia mi, ma drží nad vodou," prezrádza Lucia, ktorá nemá konkrétne predstavy o tom, čo by chcela v modelingu dosiahnuť. "Beriem to tak, že čo sa má stať, sa stane. Nerozmýšľam o tom, čo sú moje méty."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
