Ťažko si predstaviť na Slovensku osobnosť, ktorá by svojím odkazom a dielom pasovala lepšie k tomu, čo stelesňuje celebrita z Tibetu, než Ján Langoš. Každý uzná, že nejaká štátna cena, napr. z rúk Gašparoviča, či Maticej slovenskej, by štípala oči poriadne...
No. Buďme radi, že s ním nezatočili ako so Sólyomom... Hahaha. Viac ako ochranka od Kaliňáka, ktorú dostal, sa od našich ústavných činiteľov naozaj nedalo očakávať. Džampal Ngawang Lozang Ješe Tändzin Gjammccho (celým menom) je hlavou exilového hnutia za slobodu Tibetu, takže v rámci súdružských vzťahov s Čínskou ľudovou republikou musíme rešpektovať, že "ako predstaviteľ tejto vlády a tohto štátu nemôžem prijať PÁNA DALAJLÁMU". Tak – pána dalajlámu. Povedal Čaplovič, inak podpredseda (aj) pre vedomostnú spoločnosť. Hehehe. Naopak, čínskeho ministra obrany, ktorého príchod v piatok utajili, Čaplovič prijať mohol a aj tak urobil. Slovenská neoboľševická garnitúra sa od zahraničných kolegov nelíši až tak v tom, že sa zamyká pred dalajlámom, ale v miere servility a akejsi až fascinácie Čínou, ktorej nadbiehajú až hrôza. (Čo tu robil ten minister obrany? Komu ho tu treba?)
Deň predtým, než dalajlámu ignoroval Dzurinda, ho prijal Viktor Orbán."
To, že tá istá opozícia, ktorá (mimo Csákyho) sa pred deviatimi rokmi skryla pred dalajlámom ako teraz Fico a spol., sa dnes už ryje k "Jeho svätosti", je nielen slovenský folklór. Opozícia je vždy o čosi slobodnejšia ako koalícia, ale stojí za pozornosť, že deň predtým, než dalajlámu ignoroval Dzurinda (2000), prijal tibetského vodcu Viktor Orbán (áno, ten maďarský diabol). Vtedy tiež predseda vlády. Takže nie je to také jednoznačné, veľa záleží i na sebavedomí a hodnotovom ukotvení, resp. schopnosti ho zahrať. Aj Merkelová sa odvážila, napriek varovaniam z Pekingu. Pričom vzhľadom na ozrutný nemecký export ona mala čo stratiť. Na rozdiel od Slovenska, kde celý diškurz o "ekonomickej dimenzii" (Fico) je čistá groteska. Ale Angela nič nestratila, lebo zásadná vec, ktorá hlúpym politikom uniká, je, že aj keby sa zaprisahali, že na dalajlámu nepozrú ani na obrázku, despoti z Pekingu si napokon aj tak vyberú tú ponuku, ktorá je pre nich ekonomicky najvýhodnejšia. Vysvetľujte to ale boľševikom a chumajom.
Štrnásty dalajláma z Tibetu je hoden veľkej úcty a jeho zápas zaslúži podporu. Avšak tým, že ochrancovia ľudských práv z neho urobili globálnu ikonu, sa jeho cesty stávajú tak trochu aj mediálnym gýčom. Kult "Jeho svätosti", ako mu hovoria aj tí najväčší ateisti, nesie ten obrovský paradox, že hodnoty, ktorými žije, sú v čelnej zrážke so západným "mainstreamom". Najväčší zberateľ cien, vrátane Nobelovej, a doktorátov na zemeguli by nám aj mal čo povedať, ale nemá ho veľmi kto počúvať. (Azda šťastie, lebo keď povie, že "Tibet nežiada samostatnosť, len vysoký stupeň autonómie", Dzurinda s Hrušovským ho zavrhnú. Hahaha.) Možno pri preberaní Langošovej ceny zažije "pán dalajláma" opak.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
