Korzár logo Korzár
Utorok, 28. jún, 2022 | Meniny má Beáta

Okolo sveta s pomocou Slnka

Keď všetko pôjde podľa plánu, zapíše sa rok 2012 do análov letectva ako rok, v ktorom po prvý raz obletelo našu zemeguľu lietadlo využívajúce na svoj pohon len energiu slnečného žiarenia. Ak sa to podarí, splní sa Bertrandovi Piccardovi jeho ďalší sen.

Kresba lietadla Solar Impulse. Solárne články pokrývajú hornú plochu krídiel a výškového kormidla.Kresba lietadla Solar Impulse. Solárne články pokrývajú hornú plochu krídiel a výškového kormidla. (Zdroj: archív)

S menom Piccard ste sa možno už stretli, pretože už tri generácie Piccardovcov podnikajú dobrodružné výpravy do výšin či hlbín našej planéty. Bertrandov starý otec Auguste vystúpil už v roku 1931 s plynovým balónom do stratosféry a jeho otec Jacques sa v roku 1960 v špeciálnom batyskafe ponoril až na najhlbšie miesto v oceáne. Betrand má za sebou už tiež dobrodružnú výpravu: v roku 1999 obletel spolu s Brianom Jonesom v kabíne héliového balóna zemeguľu bez medzipristátia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nazvali ho Slnečný impulz

Práve tento let ho vraj inšpiroval k tomu, aby ďalší let okolo Zeme absolvoval v takom lietadle, ktoré by nespotrebovalo ani kvapku klasického paliva. To bol vlastne začiatok projektu, ktorý dostal názov Solar Impulse, čiže Slnečný impulz. Cieľom tohto projektu je vývoj lietadla na slnečný pohon, ktoré by obletelo celý svet. Piccard a Jones sa preto od roku 2001 začali u odborníkov zaujímať o stav výskumu v oblasti využívania slnečnej energie na produkciu elektrickej energie. Keď štúdia realizovateľnosti projektu Slnkom poháňaného lietadla, vykonaná Technickou univerzitou v Lausanne, dospela k pozitívnemu výsledku, bol projekt Solar Impulse 28. novembra 2003 oficiálne odštartovaný.

SkryťVypnúť reklamu

Projekt podporuje aj ESA

V júni 2004 založil Piccard s Jonesom a ďalšími dvomi odborníkmi spoločnosť Solar Impulse SA, ktorej cieľom bolo získať pre projekt odborníkov, partnerské firmy, a aj to najdôležitejšie, finančné prostriedky. Projekt získal podporu aj Európskej vesmírnej agentúry (ESA), francúzskeho výrobcu lietadiel Dassault, banky Deutsche Bank i švajčiarskeho výrobcu hodiniek Omega. Celkovo sa na vývoji a stavbe solárneho lietadla rôznou formou podieľa okolo 80 firiem a inštitúcií. Z predpokladanej sumy 70 miliónov eur, ktorá bude potrebná na realizáciu projektu, je už k dispozícii približne 30 miliónov.

Predstavil prototyp solárneho lietadla

Koncom júna predstavil Piccardov tím prvý prototyp svojho solárneho lietadla, ktoré dostalo švajčiarsku poznávaciu značku HB-SIA. Konfigurácia tohto prototypu sa počas vývoja menila. Pôvodne sa napríklad počítalo len s dvomi hnacími elektromotormi, nakoniec však zvíťazila koncepcia so štyrmi motormi, čo umožnilo rovnomernejšie rozloženie hmotnosti pozdĺž rozpätia krídiel. Kabína pilota mala byť pôvodne pretlaková, ale od toho sa napokon upustilo. Lietadlo musí byť, pochopiteľne, čo najľahšie, takže prakticky celé je zhotovené z ľahkých a pritom pevných uhlíkových kompozitov. Celková hmotnosť lietadla je 1 600 kg, z toho štvrtina pripadá na lítiovo-polymérové akumulátory.

SkryťVypnúť reklamu

Rozpätie ako pri Airbuse A340

Rozpätie krídiel je 63,4 m, čo je približne toľko, ako je rozpätie krídiel štvormotorového dopravného lietadla Airbus A340. Dĺžka lietadla je však len 21,85 m a jeho výška je 6,4 m. Lietadlo je poháňané štyrmi elektromotormi, z ktorých každý má výkon 7,4 kW. Elektromotory poháňajú vrtule priemeru 3,5 metra. Zdrojom elektrickej energie je 11 628 solárnych článkov z monokryštalického kremíka, ktoré pokrývajú celú hornú plochu krídiel a výškových kormidiel. Elektrickou energiou z týchto článkov sa dobíjajú akumulátory, ktorých celková kapacita je okolo 88 kWh. Prototyp solárneho lietadla by mal svoj prvý let vykonať koncom tohto roka. Po overení letových vlastností by sa, pravdepodobne v budúcom roku, malo prikročiť k plneniu vlastnej úlohy prototypu.

SkryťVypnúť reklamu

Trojhodinové nočné kĺzanie

Tou úlohou je vykonanie letu v trvaní 36 hodín, pri ktorom by sa malo overiť, či lietadlo dokáže prekonať noc len s pomocou energie uskladnenej v akumulátoroch. Nočný let má vyzerať tak, že lietadlo by z výšky 8 500 metrov približne tri hodiny bezmotorovým letom kĺzalo do výšky 1 500 metrov, v ktorej by sa zapli motory. Akumulátory by mali potom zásobovať motory elektrickou energiou dovtedy, kým opäť nezasvieti na solárne panely slniečko. Až po vyhodnotení testovacích letov s prvým prototypom sa začne so stavbou druhého lietadla (dostane značku HB-SIB), určeného už na let okolo sveta.

Let potrvá 25 dní

Nepôjde však o let bez medzipristátia, pretože solárne lietadlo vyvinie maximálnu rýchlosť okolo 70 km/h a celý let bude teda trvať približne 25 dní. Lietadlo budú striedavo pilotovať B. Piccard a A. Borschberg, pričom každý strávi v pretlakovej kabíne vždy päť dní bez medzipristátia. Pre pilotov bol vypracovaný špeciálny režim odpočinku. Po každých dvoch až troch hodinách letu si doprajú 15 minút tzv. polyfázového spánku. No prvý oblet zemegule solárnym lietadlom nebude zrejme žiaden špás.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu
  2. Plyn v doprave môže byť medzičlánkom k nízkoemisnej budúcnosti
  3. Spacák na kozmetiku?
  4. Danube InGrid zvyšuje energetickú stabilitu aj v Bratislave
  5. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete
  6. IMMOFINANZ pokračuje v úspechoch nájomných zmlúv aj v roku 2022
  7. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  8. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
  1. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  2. Na západnom Slovensku napreduje modernizácia elektrickej sústavy
  3. Na západnom Slovensku napreduje modernizácia elektrickej sústavy
  4. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  5. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  6. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  7. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  8. Danube InGrid zvyšuje energetickú stabilitu aj v Bratislave
  1. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 10 983
  2. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 8 438
  3. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 8 323
  4. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 946
  5. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 3 687
  6. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 3 113
  7. 91 kreslených správ o Slovensku, Ukrajine a celom svete 2 324
  8. ČSOB hľadá zamestnancov: Skvelá kampaň, chystajte životopis! 1 183

Blogy SME

  1. Vladimír Krátky: Kam sa hrabe Wiener šniceľ na naše bryndzáky !
  2. Marek Brenčič: Ukrajine prajem, aby bežala úspešný maratón
  3. Tomáš Bilik: Ako sa mesto (ne) rozvíja ?
  4. Janka Bittó Cigániková: Takto by sme nemocnice (nie len) z plánu obnovy riešili my
  5. Martina Paulenová: Narodeninový darček
  6. Monika Kusendová: Bežky-pešky po Chorvátsku: Od Cresu, cez Krk, Rab až do Národného parku Velebit
  7. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa)
  8. Peter Maroncik: Kúpili sme záhradku
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 10 429
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 418
  3. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 887
  4. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 3 936
  5. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 884
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 442
  7. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 3 185
  8. Michal Feik: Čo spôsobí Matovičov balíček 3 108
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Vladimír Krátky: Kam sa hrabe Wiener šniceľ na naše bryndzáky !
  2. Marek Brenčič: Ukrajine prajem, aby bežala úspešný maratón
  3. Tomáš Bilik: Ako sa mesto (ne) rozvíja ?
  4. Janka Bittó Cigániková: Takto by sme nemocnice (nie len) z plánu obnovy riešili my
  5. Martina Paulenová: Narodeninový darček
  6. Monika Kusendová: Bežky-pešky po Chorvátsku: Od Cresu, cez Krk, Rab až do Národného parku Velebit
  7. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa)
  8. Peter Maroncik: Kúpili sme záhradku
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 10 429
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 418
  3. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 887
  4. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 3 936
  5. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 884
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 442
  7. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 3 185
  8. Michal Feik: Čo spôsobí Matovičov balíček 3 108
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925

Už ste čítali?

SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu