S menom Piccard ste sa možno už stretli, pretože už tri generácie Piccardovcov podnikajú dobrodružné výpravy do výšin či hlbín našej planéty. Bertrandov starý otec Auguste vystúpil už v roku 1931 s plynovým balónom do stratosféry a jeho otec Jacques sa v roku 1960 v špeciálnom batyskafe ponoril až na najhlbšie miesto v oceáne. Betrand má za sebou už tiež dobrodružnú výpravu: v roku 1999 obletel spolu s Brianom Jonesom v kabíne héliového balóna zemeguľu bez medzipristátia.
Nazvali ho Slnečný impulz
Práve tento let ho vraj inšpiroval k tomu, aby ďalší let okolo Zeme absolvoval v takom lietadle, ktoré by nespotrebovalo ani kvapku klasického paliva. To bol vlastne začiatok projektu, ktorý dostal názov Solar Impulse, čiže Slnečný impulz. Cieľom tohto projektu je vývoj lietadla na slnečný pohon, ktoré by obletelo celý svet. Piccard a Jones sa preto od roku 2001 začali u odborníkov zaujímať o stav výskumu v oblasti využívania slnečnej energie na produkciu elektrickej energie. Keď štúdia realizovateľnosti projektu Slnkom poháňaného lietadla, vykonaná Technickou univerzitou v Lausanne, dospela k pozitívnemu výsledku, bol projekt Solar Impulse 28. novembra 2003 oficiálne odštartovaný.
Projekt podporuje aj ESA
V júni 2004 založil Piccard s Jonesom a ďalšími dvomi odborníkmi spoločnosť Solar Impulse SA, ktorej cieľom bolo získať pre projekt odborníkov, partnerské firmy, a aj to najdôležitejšie, finančné prostriedky. Projekt získal podporu aj Európskej vesmírnej agentúry (ESA), francúzskeho výrobcu lietadiel Dassault, banky Deutsche Bank i švajčiarskeho výrobcu hodiniek Omega. Celkovo sa na vývoji a stavbe solárneho lietadla rôznou formou podieľa okolo 80 firiem a inštitúcií. Z predpokladanej sumy 70 miliónov eur, ktorá bude potrebná na realizáciu projektu, je už k dispozícii približne 30 miliónov.
Predstavil prototyp solárneho lietadla
Koncom júna predstavil Piccardov tím prvý prototyp svojho solárneho lietadla, ktoré dostalo švajčiarsku poznávaciu značku HB-SIA. Konfigurácia tohto prototypu sa počas vývoja menila. Pôvodne sa napríklad počítalo len s dvomi hnacími elektromotormi, nakoniec však zvíťazila koncepcia so štyrmi motormi, čo umožnilo rovnomernejšie rozloženie hmotnosti pozdĺž rozpätia krídiel. Kabína pilota mala byť pôvodne pretlaková, ale od toho sa napokon upustilo. Lietadlo musí byť, pochopiteľne, čo najľahšie, takže prakticky celé je zhotovené z ľahkých a pritom pevných uhlíkových kompozitov. Celková hmotnosť lietadla je 1 600 kg, z toho štvrtina pripadá na lítiovo-polymérové akumulátory.
Rozpätie ako pri Airbuse A340
Rozpätie krídiel je 63,4 m, čo je približne toľko, ako je rozpätie krídiel štvormotorového dopravného lietadla Airbus A340. Dĺžka lietadla je však len 21,85 m a jeho výška je 6,4 m. Lietadlo je poháňané štyrmi elektromotormi, z ktorých každý má výkon 7,4 kW. Elektromotory poháňajú vrtule priemeru 3,5 metra. Zdrojom elektrickej energie je 11 628 solárnych článkov z monokryštalického kremíka, ktoré pokrývajú celú hornú plochu krídiel a výškových kormidiel. Elektrickou energiou z týchto článkov sa dobíjajú akumulátory, ktorých celková kapacita je okolo 88 kWh. Prototyp solárneho lietadla by mal svoj prvý let vykonať koncom tohto roka. Po overení letových vlastností by sa, pravdepodobne v budúcom roku, malo prikročiť k plneniu vlastnej úlohy prototypu.
Trojhodinové nočné kĺzanie
Tou úlohou je vykonanie letu v trvaní 36 hodín, pri ktorom by sa malo overiť, či lietadlo dokáže prekonať noc len s pomocou energie uskladnenej v akumulátoroch. Nočný let má vyzerať tak, že lietadlo by z výšky 8 500 metrov približne tri hodiny bezmotorovým letom kĺzalo do výšky 1 500 metrov, v ktorej by sa zapli motory. Akumulátory by mali potom zásobovať motory elektrickou energiou dovtedy, kým opäť nezasvieti na solárne panely slniečko. Až po vyhodnotení testovacích letov s prvým prototypom sa začne so stavbou druhého lietadla (dostane značku HB-SIB), určeného už na let okolo sveta.
Let potrvá 25 dní
Nepôjde však o let bez medzipristátia, pretože solárne lietadlo vyvinie maximálnu rýchlosť okolo 70 km/h a celý let bude teda trvať približne 25 dní. Lietadlo budú striedavo pilotovať B. Piccard a A. Borschberg, pričom každý strávi v pretlakovej kabíne vždy päť dní bez medzipristátia. Pre pilotov bol vypracovaný špeciálny režim odpočinku. Po každých dvoch až troch hodinách letu si doprajú 15 minút tzv. polyfázového spánku. No prvý oblet zemegule solárnym lietadlom nebude zrejme žiaden špás.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
