No. Je evidentné, že teraz už má kríza po chlebe. Konečne. Autor by teda v jej koži byť nechcel... Jurzyca je na Slovensku, kde máme expertov všetkého druhu v nábožnej úcte, ťažká váha. Preto ho Dzurinda napokon angažoval. Pričom nie je zanedbateľné, že treba zaplátať dieru po Radičovej, ktorá sa (zrejme do ostrej kampane) stiahla do úzadia. Imidž SDKÚ síce dnes vylepší hocikto, avšak rozvážny ekonóm s čistými rukami a silnou autoritou bol povolaný, aby oslovil to vzdelanejšie mestské voličstvo, ktoré schopnosť základného rozlíšenia medzi Smerom a SDKÚ síce nestratilo, ale zároveň každú debatu o politike začína hláškou, že niet koho voliť. V čom má, samozrejme, pravdu. Tá však nič nemení na tom, že napokon niekoho si vybrať bude treba, ak teda nemá pokračovať táto tragikomédia.
Tento typ skrášľovacej (omladzovacej) kúry nasadzuje Dzurinda pred voľbami pravidelne (Martináková, Radičová). Jurzyca však funguje už vyložene ako zástupný ťah, ktorý nezbavuje SDKÚ hlavného bremena, že totiž starou štruktúrou, čo tri roky presluhuje, je sám predseda. Na akýkoľvek problém, nekalosť, korupciu (a pod.) Jurzyca poukáže, ozvena mu vždy donesie, "a čo Dzurinda ("Gabo", Branisko, vláčiky, budova, mŕtve duše, a tak podobne)?". Samotný fakt, že komentátori (!!) začali klásť rovnítka medzi éry HZDS a SDKÚ, či Fica a Dzurindu, nesvedčí len o tom, že skleróza si obete nevyberá, ale najmä o mizernom "píár" tejto strany a sizyfovskej robote, čo ju čaká. Na toto bude Jurzyca krátky, o to skôr, že nie je marketingovo použiteľný ako Radičová. Skutočnosť, že bude fungovať ako komunikátor protikrízového boja, by mala zvestovať, že SDKÚ posúva ťažisko od marketingu viac k obsahu. Kto sa pozrie na agendu a riešenia, ktoré strana presadzuje, však musí zložiť všetky ilúzie. Oni nepotrebujú hlavu, len novú tvár.
Politická scéna je v takom stave, že vstup do strany zvonka si žiada už hraničné kompromisy. To pivo, na ktorom Dzurinda presvedčil Jurzycu (podľa vlastných slov), muselo byť teda vynikajúce. Alebo ho bolo príliš veľa... Samotné oživovanie novými tvárami, k čomu vo zvýšenej miere práve siaha i KDH, pritom musíme v slovenskej politike kvitovať, keďže kriminálna nie je len kvalita, ale i nuda, ktorú z opozície šíria. Pričom v iných končinách, dokonca i tých najbližších, je predstava, že by niekto z "občianskej spoločnosti" dostal ponuku rovno na post podpredsedu (Žitňanská, Marcinčin – KDH) a voliteľné miesto na kandidátke ako bonus, dokonale absurdná. SDKÚ i KDH niečo so sebou robiť musia, avšak tento "facelifting" babieho leta nemôže preklenúť galaxie, ktorá zíva medzi nimi a veľkňazmi demagógie zo Smeru.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
