V súčasnosti považujú ľudia víno za bežný nápoj. Kedysi to tak nebolo. Prisudzované mu boli posvätné a liečivé účinky. Oslavovali ho starí Egypťania i Gréci. V starom Ríme napísali o pestovaní viniča a výrobe vína viacerí autori rozsiahle diela. V stredoveku ho na bohoslužby vyrábali mnísi. Pravidelnú konzumáciu vína dokonca schvaľovali aj cirkvi.
Strojca medicínskej prísahy grécky lekár Hippokrates už pred niekoľkými storočiami odporúčal piť víno pravidelne. Jeho súčasníci ho dokonca používali ako dezinfekčný prostriedok.
Pozitívne účinky
Antickí myslitelia neboli ďaleko od pravdy. Súčasný výskum totiž preukázal pozitívne účinky tohto nápoja pre ľudský organizmus. Životné prostredie, stres, fajčenie a zlá výživa sú zdrojom voľných radikálov, proti ktorým sa môžeme účinne chrániť antioxidantmi (vitamíny C, E a beta-karotén), najlepšie v nápojoch. Malé množstvo vína vypité po hlavnom jedle je dobrým antioxidantom, znižuje vysokú hladinu cholesterolu v krvi, obmedzuje tvorbu krvných zrazenín a ochraňuje organizmus pred srdcovo-cievnymi ochoreniami.
Dánski odborníci zase prišli na to, že striedme pitie lahodného moku znižuje riziko Alzheimerovej choroby a demencie. Preto najmä ľudia v strednom a vyššom veku by mali pravidelne piť malé množstvo vína.
Dobré na diétu
Austrálčania zase odporúčajú popíjať pár deci vína denne, ak má niekto problémy s nadváhou. Lahodný nápoj nemá veľa kalórií a spaľuje tuk. Keďže nadmerné množstvo tukov neutralizujú najmä červené druhy, mali by byť vhodným nápojom na zabíjačkových hodoch.
Podmienkou je však v každom prípade konzumácia rozumného množstva - jeden, maximálne tri poháriky denne. Pri vysokých dávkach človek riskuje zdravotné problémy.
Červené či biele?
Červené víno je vraj zdravšie ako biele. Technológia výroby červeného totiž umožňuje, aby mušt ostal istý čas v styku so šupkami hrozna, ktoré obsahujú flavonoidy. Tie majú antioxidačné účinky, teda chránia organizmus pred voľnými radikálmi a teda zabraňujú rozvoju nádorových chorôb. Pri bielom víne je lisovanie okamžité a kontakt so šupkami kratší.
Víno obsahuje látky, ktoré ochraňujú kapilárne cievy a kolagén v cievnych stenách a zabraňujú zhluku krvných doštičiek, to znamená aj tvorbu krvných zrazenín. Takisto zamedzujú zvyšovanie "zlého" cholesterolu (LTD), ktorý podporuje vápenatenie tepien.
Pitie vína má pozitívne účinky aj na kardiovaskulárny systém a znižuje tlak. Zabraňuje tiež poškodeniu buniek a tým ju chráni aj pred zápalovým procesom.
Správna miera
Napriek množstvu blahodarných účinkov lekári upozorňujú: "Pitie vína by malo slúžiť len ako doplnok a nie prostriedok liečby. Víno je liek, keď však prekročíme určitú hranicu, jeho pozitívny účinok sa mení na škodlivý."
Optimálna dávka pre človeka s hmotnosťou približne 70 kilogramov je tri decilitre na deň, pričom dávka pre ženy je o pol decilitra nižšia. Odporúčaná dávka sa teda pohybuje v rozmedzí jeden až dva poháre červeného vína denne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
