vizovaný archeologický výskum.
Fortifikácia bola umiestnená v najvyššom bode dediny, v polohe "Pri kostole", na miernej vyvýšenine (366 m n. m.). Vzhľadom na funkciu (sídlo šľachty) bola lokalizácia prirodzená, i keď terén bol málo strmý. V blízkosti vrchu preteká riečka Malá Svinka, kde sú svahy najprudšie. Zarovnaný vrchol umožňoval jednoduchšiu výstavbu budov. Objekt stál aj blízko významnej krajinskej cesty na Spiš. Vzhľadom na dobrú polohu v rámci regiónu, s možnosťou kontroly a správy sídelnej obce rodu i panstva a zároveň so zohľadnením základnej, obrannej funkcie, bolo umiestnenie vhodné.
Historicko-stavebný vývoj
Región povodia Malej Svinky, horný a stredný tok Svinky patril od r. 1262 šľachticom Meršeovcom. Tí si zakrátko za sídlo zvolili jednu z nadobudnutých dedín, Sviniu. Sídelnou obcou bola dokázateľne od r. 1295, dôkazom čoho je používanie jej názvu v predikáte potomkov Meršeho, zakladateľa rodu. Potreba výstavby rodového sídla bola akútna zrejme už skôr, hneď po zisku územia. Vzhľadom na rýchle etablovanie rodu na novom území prechádzalo ich sídlo niekoľkými stavebnými fázami, najskôr v závislosti od dostatku financií. Podľa vtedajšej normy bolo nutné spĺňať základné kritérium pre výstavbu šľachtického sídla, a to, aby malo opevnenie a na zlepšenie obranyschopnosti i vežu. Obytné a reprezentačné časti boli pritom samozrejmosťou. Okrem kúrie existoval v rámci opevneného areálu aj hospodársky dvor a sakrálna stavba. Jednotlivé objekty komplexu pozostávali z väčšej časti z dreva a opevnené boli najskôr iba priekopou a valom s palisádou.
Prvá písomná zmienka o objekte pochádza z r. 1311, v sťažnosti rodu Merše na Jána, syna palatína Omodeja, za násilné zabratie dediny Svinia a hradu. Ten bol označený ako "castrum Scienniefolua", čo naznačuje úpravy staršieho, zjavne stavebne jednoduchšieho objektu, na nový, už viac opevnený. Existencia hradu a jeho podoba pred r. 1311 je však stále otázna, aj keď sa v literatúre objavujú rôzne fakty z tohto obdobia. Napr. E. Fügedi považuje za obdobie vzniku r. 1282, S. Tóth a B. Polla začiatok 13. stor., pričom ho vraj postavili templári. O týchto skutočnostiach nielenže nesvedčia žiadne listiny, ale je možné taktiež dokázať, s čím si historici zmýlili súvislosti (r. 1282 - prvá zmienka o hrade "Lipoch" nad Kecerovcami, podobne bol označovaný druhý hrad Meršeovcov "Lipouch", z r. 1312 pochádza jednak zmienka opäť o hrade nad Kecerovcami ako i o templároch atď.).
V prvej polovici 14. stor. bolo rodové sídlo už nemalou kúriou s istým významom, keďže pri deľbe panstva sa medzi dedičov individuálne rozdelila aj ich rezidencia, opäť označená ako hrad. Každý dedič mal tak od r. 1320 na ňom svoj podiel. Hrad pozostával okrem opevnených štruktúr, aj z obytných a sakrálnych častí. Obytné časti predstavoval palác, kde býval šľachtic Dominik. V tesnej blízkosti stála kaplnka s rodovou kryptou. Ďalšie zmeny podoby objektu nie sú až do polovice 15. stor. známe. R. 1464 dostal Ján Merše od kráľa Mateja Korvína povolenie prebudovať sídlo na kaštieľ. Ten mu povolil opevniť objekt múrmi, priekopami a baštami. Pri danej príležitosti sa kúria označovala ako "castellum seu fortalicium", teda hrádok, pevnosť resp. tvrdza. R. 1490 ho však značne poškodilo poľské vojsko J. Alberta, keď už opevnený kaštieľ vypálili. Naposledy sa v prameňoch objavuje r. 1520 v listine kráľa Ľudovíta II. Na prelome stredoveku a novoveku objekt po minimálne jednom poškodení zrejme spustol a časom zanikol. Miestni šľachtici si potom, ako bolo zvykom, vybudovali nové, pohodlnejšie sídlo. Dôkazom je existencia dvoch kaštieľov vo Svinej, ktoré síce pochádzajú až z 18. resp. 19. stor., avšak minimálne tradíciou nadviazali na už staršie stavby.
Dnešný stav lokality
Dnes sa v polohe "Pri kostole" nečrtajú výraznejšie fortifikačné znaky, ktoré by potvrdili presnú pozíciu objektu. Do úvahy prichádzajú dve polohy. V staršej literatúre sa notoricky uvádzalo, že hrad stál na mieste kostola. Už len zo samotného názvu časti intravilánu vyplýva, že hrad stál pri kostole a nie na jeho mieste. M. Slivka argumentuje umiestnenie hradu na mieste kostola tým, že r. 1851 dal miestny farár odstrániť valové opevnenie. Vôbec sa však neuvádza, odkiaľ boli valy odstránené a vzhľadom na to, že deštrukciu inicioval sám farár, čiže mu to priamo prekážalo, predpokladáme polohu objektu skôr na protiľahlej vyvýšenine, kde stojí fara. Vrch prevyšuje miesto kostola, má plochejší vrchol, rozlohou (60 x 45 m) je väčší a celkovo je vysunutý viac na juh, kde sú svahy strmšie. Okrem toho štyri stavby vrátane fary tvoria dodnes areál v tvare obdĺžnika, čo by predstavovalo pôvodnú dispozíciu kaštieľa. Okolo chrámu nebol pritom ani dostatok priestoru na výstavbu väčšieho kaštieľa. Ján Merše si tak dal najskôr vybudovať svoje nové sídlo na južnejšej vyvýšenine, keďže tú druhú mu blokoval kostol, existujúci už od r. 1320. Zároveň to zodpovedá i zmienke o paláci, ktorý stál nad kostolom, teda na tom vyššom, južnejšom vrchu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
