Juraj Čobej: Príroda nám občas prejde cez rozum

Rozhovory o počasí možno s čistým svedomím zaradiť do kategórie nudné. Iné je, keď sa na túto tému začnete baviť s meteorológom, ktorý sa tejto problematike venuje už štyridsať rokov. Presne toľko totiž v novembri uplynie od momentu, keď sa druhým domovom

Juraja Čobeja stala meteorologická stanica v Tisinci.

Aké vzdelanie si vyžaduje práca meteorológa?

- Je potrebné vyštudovať strednú školu technického typu. Hydrometeorologický ústav organizuje dvojročné postgraduálne štúdium, po absolvovaní ktorého sa človek stane meteorológom. Ďalšou alternatívou je štúdium na VŠT v Bratislave.

Kedy vás začala fascinovať meteorológia?

- Počas základnej vojenskej služby v Michalovciach som sa s meteorológiou stretol po prvýkrát. Vtedy sa to volalo hláska. Pre potreby vojenských cvičení a letectva sa sledovalo počasie. Údaje o ňom sa prenášali prostredníctvom rádiostaníc. Táto problematika ma tak zaujala, že keď sa naskytla šanca pracovať na meteorologickej stanici v Tisinci, nezaváhal som.

Počasie sa vraj v posledných rokoch zbláznilo, tvrdia laici i odborníci. Ako to vidíte vy?

- Celkovo sa vplyvom globálneho otepľovania atmosféra ohrieva. Keď si porovnáme 60., 70., 80. roky minulého storočia so súčasnosťou, zistíme, že máme zhruba o 1,8 stupňa vyššiu teplotu. Meteorologická stanica v Tisinci začala svoju činnosť v roku 1961. Pamätám sa, že vtedy bola u nás priemerná ročná teplota 7,2 - 7,3 stupňa, teraz už pod 8 stupňov nejde. Mení sa aj priebeh zím. Nemáme sneh, nemáme ľad, obdobie zimy sa skracuje. V minulosti boli už v novembri čľapavice, sneh, ľad, teraz je v novembri zelená tráva. Okolo Mikuláša sme ako deti bežne hrali hokej na zamrznutej rieke, teraz rieky nemrznú ani na Vianoce. Takýto trend predpokladáme aj do budúcnosti. Možno ho trochu pribrzdí kríza, pretože sa bude menej vyrábať a tým pádom aj menej znečisťovať ovzdušie. Prognózy napovedajú, že zimy sa podstatne skrátia, snehu bude pomenej, pretože aj keď napadne na nezamrznutú zem, neudrží sa. Letá budú naopak stále horúcejšie a suchšie. Množstvo zrážok je zhruba rovnaké ako v predchádzajúcom období, rozdiel je v tom, že je oveľa menej dní, keď prší normálne, rovnomerne. V minulosti boli mierne dažde tri, štyri dni po sebe, teraz máme prudké prívalové dažde. Práve tie spôsobujú záplavy. Keby totiž pršalo rovnomerne, pôda by mala čas absorbovať vodu. Ak však príde prívalový dážď, keď v krátkom časovom úseku naprší priveľa, voda nemá čas rozložiť sa rovnomerne po území. Čo sa týka búrok a počtu bleskov, oproti minulosti nenastali nejaké veľké zmeny. Máme počítače úderov bleskov, takže vieme, že v tomto smere je situácia približne rovnaká ako pred tridsiatimi rokmi. Silná búrka môže mať 1 000 až 1 500 výbojov. Akurát teraz pri tých búrkach prichádzajú prudké nárazové dažde. A v minulosti sme nemali ani také množstvo húľav.

Čo sú to húľavy?

- Viete, ako sa hovorí o tom povestnom tichu pred búrkou? Tak to je presne ono. Pred búrkou je úplné bezvetrie, a potom zafúka silný vietor, ktorý rozbíja pootvárané okná, strháva strechy. To sú húľavy a v tomto období je ich oveľa viac ako v minulosti.

Pamätáte sa na nejaký rok, keď bolo počasie naozaj extrémne?

- Extrémny bol rok 1993. Skoro celé leto sa teploty pohybovali okolo 34 - 36 stupňov, bolo extrémne sucho a horúco, záhradkári nemali z úrody vôbec nič. V zime to bolo presne naopak, teploty klesli na -24 až -25 stupňov. Ročný priemer síce sadol, ale bolo extrémne horúce leto a extrémne tuhá zima.

Ľudia sa často ponosujú, že predpovediam počasia sa nedá veriť...

- Všetko záleží od toho, odkiaľ médiá čerpajú informácie o počasí. Keď si pozriem predpoveď v rôznych televíziách, zistím, že všade je iná. Neviem, odkiaľ čerpajú informácie o počasí komerčné televízie, ale často sú veľmi nepresné.

Akým spôsobom sa robia predpovede počasia?

- Ide o sledovanie vývoja počasia na rozsiahlej ploche. Zhruba na každých 100 kilometrov je jedna stanica, na súši, aj na moriach a oceánoch. Sledujú sa komplet všetky údaje - teplota, vlhkosť, tlak, vietor a podobne. Všetko sa zakresľuje približne ako na šachovnicu, zakresľuje sa každá stanica a podľa tlakového poľa sa potom dávajú izobary. Podľa nich sa sleduje, kde je tlak vyšší, kde nižší, ktorým smerom postupuje. Okrem toho sa vývoj počasia sleduje z družíc. Sleduje sa typ oblačnosti, vyhodnocuje sa, či z toho budú búrky, alebo len ochladenie. Zlomy počasia vznikajú hlavne na rozhraní tlakových polí. Tlaková níž sa točí proti smeru hodinových ručičiek, tlaková výš presne naopak. Podľa toho sa potom určuje, ktorým smerom bude front postupovať a aký dlhý čas potrebuje na to, aby dorazil nad konkrétne územie. Tlakové níže sa zvyknú najčastejšie tvoriť nad Biskajským zálivom, potom postupujú ďalej po juhu alebo po severe. Meteorologóvia to všetko sledujú. Teraz sme mali taký prípad, keď tlaková níž prišla až po Tatry, na Ukrajine bola tlaková výš, ktorá ju vytlačila naspäť. Tlakové polia medzi sebou takpovediac bojujú. Prednedávnom zase naši meteorológovia zistili, že od juhozápadu prichádza front, ktorý prechádzal dosť rýchlo cez Španielsko a Francúzsko, prišiel až k Alpám, tak predpokladali, že prejde Alpy a bude pokračovať ďalej na severovýchod. Alpy to zabrzdili, predpoveď bola taká, že bude pršať, že bude oblačno, a nakoniec nebolo nič. Na druhý deň sa situácia opakovala, tak predpokladali, že front tlakovej níže stratil na sile, preto na ďalší deň hlásili pekné počasie. Lenže práve vtedy sa to prevalilo a tlaková níž dorazila nad naše územie. Jednoducho nie stále sa dá s istotou predpokladať, ako sa zachová príroda.