šiciach. V súčasnosti na ňom finišujú, práce na vzácnej stredovekej pamiatke európskeho významu chcú dokončiť približne o mesiac. O tom, akú robotu reštaurátori odviedli, sme sa presvedčili na vlastné oči ako prví z novinárskej obce. Výsledok práce reštaurátorov na kamenných výtvoroch stredovekého staviteľstva a sochárstva stojí za to.
KOŠICE. Pri reštaurovaní portálu úzko spolupracujú s košickými pamiatkarmi, zástupcami investora (Farský úrad sv. Alžbety v Košiciach) a ďalšími odborníkmi.
Do smiechu nám veľmi nebolo
S profesorom Porubovičom sme sa stretli pri dóme, pod lešením. Žoviálny chlapík náš zámer načerpať informácie z dlažby pri dóme zmaril hneď v zárodku.
"Len si pekne krásne vylezte na rebrík, ideme hore," vyzval nás. Do smiechu nám veľmi nebolo, ale čo už.
"Kamenná hmota je očistená od povrchových depozitov, chýbajúce poškodené tvaroslovie je doplnené a pripravené na farebné scelenie - retušovanie," odštartoval našu exkurziu J. Porubovič. "Ako vidíte, rozsah doplnenia hovorí sám za seba. Tu máme štyri podstavce s baldachýnmi, na každom je socha uhorského svätca, na piatom prostrednom je socha svätej Alžbety Uhorskej. Teraz sú v ateliéri, podliehajú samostatnému režimu reštaurovania. Čo sa týka baldachýnov, ide o kópie z reštaurovania v rokoch 1970 až 1974, originály sú v depozite. I keď netušíme, prečo a za akým účelom došlo k ich výmene. Veľký rozsah doplnenia kamennej hmoty na architektúre portálu a reliéfnom zobrazení bolo robené v duchu stredovekého tvaroslovia. Museli sme vykorigovať tvaroslovie nielen po rekonštrukcii z roku 1974, ale aj po rekonštrukcii v 19. storočí. Reliéf Posledný súd bol na dopĺňanie kameňa mimoriadne náročný. Bolo nutné doplniť desiatky nosov, rúk a ďalších detailov na postavách reliéfu."
Svojho času akademický sochár Vladimír Višváder, kolega profesora Poruboviča, uviedol, že liter takzvaného petrifikačného roztoku, ktorý reštaurátori používajú na spevnenie kameňa, stojí približne toľko, ako liter najdrahšej whisky. Opýtali sme sa, koľko litrov spotrebovali na severný portál.
"Nikdy nemeriame, koľko minieme, ale koľko treba," zdôraznil J. Porubovič. "Tu išlo o niekoľko stoviek litrov spevňovača kameňa. Pri niektorom petrifikovaní, ak môžem dať také prirovnanie, je spevnená plocha ako keby vylepená tisíckorunáčkami, ak berieme do úvahy bývalú menu. Pri Dóme svätej Alžbety môžeme hovoriť o 500-ročnom zvetrávaní kameňa. Prirodzeného, spôsobeného katastrofami, ale aj neodbornými zásahmi v minulosti. Spočívali v tom, že pri reštaurovaní vysekali pri výmene poškodených častí viac pôvodnej hmoty kameňa, ako bolo potrebné. Nuž ale poďme späť k Poslednému súdu, ktorý nás čaká všetkých. Tento reliéf je zrozumiteľným prepisom Nového zákona do kameňa. Znázorňuje nebo, peklo, medzi nimi očistec. Je tu presne vyhranené, kto kam patrí a všetci sú si tam rovní. Novinári tam nie sú, lebo pred 500 rokmi ešte neboli. Severný portál prezentuje nádhernú súhru spolupráce cirkvi, mesta a realizátorov portálu."
Svätá Alžbeta Uhorská, nie Durínska
Profesor upriamil našu pozornosť na viaceré detaily portálu. Mimochodom, práve tie v človeku navodzujú pocity, ako keby sa človek nepozeral na dielo z kameňa. To sme už ale boli na treťom poschodí lešenia. Náš sprievodca nám ukázal štyri reliéfy venované patrónke dómu a Košíc, svätej Alžbete, piaty znázorňuje ukrižovanie Ježiša Krista.
"Svätá Alžbeta je tu zobrazovaná ako kráľovná, aj ako rehoľná sestra a opatrovateľka chorých i chudobných, konajúca skutky milosrdenstva."
Keďže mnohí sa pozastavujú nad tým, či správne má byť Alžbeta Uhorská alebo Durínska, opýtali sme sa J. Poruboviča, ako je to teda správne. "Myslím si, že na našom území by to malo byť správne svätá Alžbeta Uhorská. Tak, ako máme napríklad svätú Alžbetu Biblickú, matku Panny Márie. Celý portál je robený tak, aby bol zrozumiteľný pre obyčajných ľudí. Mali totiž iba dve možnosti. Počuť texty Nového zákona v kostole, alebo to tam vidieť. Namaľované, či vytesané do kameňa. Niet žiadnych pochybností o tom, že pred tými 500 rokmi majstri kamenári svoju robotu ovládali perfektne. Práve preto sme povinní ich majstrovstvo zachovávať a chrániť."
Na portáli pozorný obdivovateľ môže zbadať aj Kalváriu, v strede s ukrižovaným Ježišom Kristom a dvoma lotrami po bokoch Spasiteľa, visiaceho na takzvanom Strome života. Lozenie po lešení, ktoré musia zvládnuť reštaurátori aj niekoľkokrát za deň, nebolo vôbec jednoduché. My, laici, sme si napríklad pri výstupe po jednom z rebríkov takmer pootĺkali hlavy na kamennom chŕliči v tvare dračej papule.
"Z reštaurátorského výskumu nám vychádza, že prvá vážnejšia statická oprava portálu bola v baroku, teda v 18. storočí. Ďalšia, menšia, v 60. rokoch 19. storočia a najväčšia v roku 1896. V roku 1974 portál reštaurovali akademický sochár Pollák a košický výtvarník Löffler. Súčasné reštaurovanie bolo vyvolané zlým, ba až havarijným stavom niektorých častí architektúry a sochárskej výzdoby portálu. Hrozilo napríklad zrútenie kamenných konzol. Museli sme ich rozobrať a kovové spoje v kameni nahradiť novými."
Fotografie zachránil zo smetného kontajnera
Samotnému reštaurovaniu predchádzala mravčia práca. Zháňanie podkladov, písomností, nákresov, fotografií. Portál bol totiž na mnohých miestach neuveriteľne poškodený. Villardovcom veľmi pomohol Gabriel Kládek, známy košický historik umenia.
"Poskytol nám použiteľný písomný a fotografický materiál zo svojho archívu, ale aj materiály, ktoré získal z archívu v Budapešti. Má zmysel pre zachovanie dokumentov pre ďalšie generácie, tie z reštaurovania v rokoch 1970 až 1974 našiel mokré v smetnom kontajneri. Keď totiž likvidovali ateliér majstra Löfflera, ktosi vtedy fotografie z reštaurovania jednoducho vyhodil do smetí."
Iba samotná dokumentácia - projekt obnovy portálu, má takmer 200 strán. Reštaurátori museli zakresliť, popísať a nafotiť každý detail. V dokumentácii sa okrem iného píše: Košický Dóm sv. Alžbety bol prirovnávaný k svätoštefanskému dómu vo Viedni a stal sa vzorom pre viaceré kostoly. V roku 1675 vyzdvihol jeho krásu aj cisár Leopold, ktorý uviedol, že nemá páru v celom Uhorsku. Ešte aj v druhej polovici 19. storočia bol dóm považovaný za učebnicu stredoeurópskej architektúry. Veľkoleposť dómu dokazujú aj jeho rozmery - vonkajšia dĺžka 60 metrov, šírka 42, vnútorná dĺžka takmer 55 metrov, šírka 35 metrov. Plocha interiéru je 1 200 štvorcových metrov, čo radí košický dóm na prvé miesto na Slovensku. Hlavná loď je vo vnútri vysoká 24, zvonku skoro 33 metrov. Severná veža (s pozlátenou kupolou) má výšku 59 metrov. Samotný reštaurovaný severný portál, na ktorý pôvodne pred 500 rokmi použili 12 druhov kameňa, drevo, zlato i železo, má takisto impozantné rozmery - výška je 1 155 a šírka 714 centimetrov.
Villardovci názov svojej firmy odvodili od mena francúzskeho stredovekého staviteľa a sochára. Pri potulkách Európou sa zastavil údajne aj v Košiciach. Po stáročiach sa teda aspoň symbolicky prostredníctom bratislavskej firmy do metropoly východu opäť vrátil.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
