Bolo ťažké bojovať s "veternými mlynmi", aby ju prinavrátili tam, kde bola tristo rokov - do Košíc.
Je nepredstaviteľné, že by tu univerzita nebola a že by tu boli jednotlivé pobočky rôznych fakúlt inej ako Košickej univerzity. Tak to bolo, keď v Košiciach zriadili lekársku fakultu (v roku 1948) ako pobočku Lekárskej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave a že to tak bolo až do vytvorenia Univerzity P. J. Šafárika. Čo sa v súvislosti s ňou dialo, to nevedia mnohí a z mladej generácie súčasných študentov azda iba zopár.
Čo Košiciam chýbalo
Peter Ransanus, dvorný historik kráľovnej Beatrice vedel už v 15. storočí, že Košice sú "všeobecne známe ako slávna obchodná metropola celého kraja. "V 16. storočí písal ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh o Košiciach ako o meste, preslávenom krásou, opevnením a počtom obyvateľstva." Jeden zo sedmohradských absolventov košického gymnázia - Rawasdy z Temešváru - vychvaľuje v liste z roku 1514 Košice ako "nádherné mesto" a tiež jeho školu.
Košiciam teda nechýbalo nič z najdôležitejších atribútov veľkého a dôležitého mesta. Veď už okolo roku 1390 sem prichádzali kupci z Nizozemska, Flandier, Porýnia, Horného a Dolného Nemecka, Pruska, Sliezska, Rusi, z Poľska, Rakúska, Itálie... Ale, bolo tu jedno "ale". Kupci, ktorí sem prichádzali, boli vzdelaní. Synovia košických mešťanov museli odchádzať za vzdelaním ešte v 13. storočí do iných miest aj krajín do Trnavy, Halle, Padovy, Krakova, Viedne. Tak to trvalo do 17. storočia, až kým...
Vznik univerzity
Považujúc Košice za „žriedla dobra i zla" v regióne sa už dávno pred rokom 1654 zaoberal cisár Ferdinand III. plánom založiť tu „akadémiu slobodných umení a vied". V tom pokračoval aj zakladateľ Trnavskej univerzity, arcibiskup Peter Pázmány, ktorý pôsobil aj v Košiciach. Jeho plán zrealizoval až jágersky biskup Benedikt Kisdy listinou vydanou v Jasove a fundáciou 40 000 toliarov z 26. februára 1657, čo bolo podmienkou cisárskeho dvora na založenie Košickej univerzity. Leopold I. zlatou bulou vydanou v Grazi zo 7. augusta 1660 jej udelil potvrdenie a zrovnoprávnenie s univerzitou v Kolíne, Viedni, Mohúči, Ingolstadte, Prahe, Olomouci, Trnave, atď. s právom promovať. Mala teologickú a filozofickú fakultu, neskoršie aj právnickú a lekársku. Profesori sa zväčša striedali medzi pôsobením v Trnave a v Košiciach. Košická univerzita pretrvala i zrušenie jezuitského rádu (1773). Už ako štátna univerzita bola v roku 1776 právne filiovaná jedinej uhorskej univerzite, prenesenej z Trnavy do Budína. Odvtedy niesla meno Kráľovská akadémia (Academia Regia Cassoviensis), zachovajúc si naďalej právo promovať.
Na Košickej univerzite, kde sa striedali profesori aj z Trnavy a opačne, sa vyučovala filozofia, klasické jazyky, matematika, medicína – vtedy označovaná ako fyzika (súčasná fyzika bola vtedy označená ako mechanika). K univerzite patrila aj tlačiareň a lekáreň. V roku 1772, keď bola zastavená činnosť jezuitského rádu, prešla univerzita pod správu štátu na základe reforiem Jozefa II., teologická fakulta sa presťahovala do Jágru. Napokon sa na nej, našťastie bez zmeny názvu, stále na Kráľovskej akadémii, vyučovalo iba právo. Táto zmena nastala v rokoch 1848 - 49. Takto zminimalizovaná zostala až do roku 1921, keď po troch rokoch od zániku monarchie zanikla v Československej republike na základe vládneho nariadenia. Pretrvala takmer 300 rokov.
Pokusy o obnovenie
Potom sa pokúšali o obnovenie Košickej univerzity po skončení druhej svetovej vojny, čo prinieslo toľko nepredstaviteľného úsilia, ktoré museli podstúpiť v boji s úradmi v Bratislave i v Prahe tvrdohlaví nadšenci. Nebojovali iba o návrat univerzity, ale aj Vysokej školy technickej, založenej v roku 1937. Svedectvom o tomto boji je prvé číslo časopisu Východoslovenský akademik z júla roku 1945, ktoré vydal Východoslovenský kultúrny spolok Svojina. Práve toto číslo bolo venované Vysokej škole technickej a bolo orgánom celej akcie navrátenia oboch vysokých škôl, na čele ktorej stál historik O. R. Halaga.
Kvôli tomu, aby celú akciu zastavil, prišiel do Košíc osobne Gustáv Husák a dal zastaviť aj časopis. (Vyšiel pod novým názvom Akademický východ). Vyhlásil, že ak si bude môcť dovoliť Slovensko druhú univerzitu, bude sa uvažovať o tom, či bude v Bratislave alebo Žiline. Vždy bola nechuť k tomu, aby bola technika aj univerzita v Košiciach. Po Husákovej návšteve sa kampaň zintenzívnila. Na povereníctvo do Bratislavy aj na ministerstvo do Prahy prichádzali telegramy, petície, listy z celého východného Slovenska od organizácií, cirkví, poslancov, národných výborov. Odozvou bola návšteva Laca Novomeského v Košiciach, kde obvinil O. Halagu a Akademický východ z rozbíjačstva slovenského národa. Napokon bola o rok založená Vysoká škola poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva.
Neznámy fakt
Košická univerzita pre mnohých, najmä mladú generáciu bola neznámym, zatajovaným faktom, ktorý obchádzali alebo ho neakceptovali. Preto sme sa o nej máločo dočítali. Píše o nej vo svojej knihe Právny, populačný a územný rozvoj Košíc prof. Halaga. Táto kniha bola ako doklad o histórii a význame Košíc na rokovanie vlády po r. 1948, aby sa Košice zaradili medzi väčšie mestá, lebo boli na úrovni obce.
„Keď som bol na povereníctve školstva v Bratislave a presviedčal som povereníka, že univerzita v Košiciach naozaj bola, Vasiľ Biľak, ktorý tam vtedy pracoval a ktorého povereník zavolal, keďže bol z východu, sa vyjadril: Keby tá univerzita bola a skutočne niečo znamenala, vedeli by sme o nej. Povereník mu na to odpovedal: Veď ani o Slovenskej republike rád sme nevedeli a bola. Biľak videl vtedy v univerzite iba jezuitov, bez ohľadu na to, že v celej Európe zakladali školy," spomína O. Halaga.
Táto situácia si vyžiadala fakty na papieri a ich široké publikovanie. Vznikla publikácia o Košickej univerzite, ktorú okruh, hlásiaci sa k akademikom opäť rozširoval v rámci ďalšej kampane, dokonca ju rozdali členom rady mesta Košíc, ktorá mala o nej rokovať za prítomnosti vtedajšieho tajomníka komunistickej strany Cholevu. Profesor Halaga mal za úlohu predstaviť jej históriu, na čo spomína: „Vysvetlil som členom rady, že aj pražská univerzita, viedenská aj všetky patrili v tom čase jezuitom. Podstatné nebolo to, komu patrila, ale čo sa na nej dialo. Ukázal som to na písomnostiach, vysvetlil, že na nej prednášali lekárske disciplíny, filozofiu, právo."
Napokon, po rokoch, v 1959-om sa podarilo obnoviť v Košiciach univerzitu, ktorej pomenovanie podľa P. J. Šafárika navrhli tí, ktorí o ňu bojovali.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
