Hintze sa vyslovil pre vyslanie sondy bez ľudskej posádky na Mesiac do roku 2015. Podľa Hintzeho by malo ísť o „národnú mesačnú misiu", ktorá by sa uskutočnila samostatne alebo v spolupráci s európskou vesmírnou agentúrou ESA. „Všetky významné krajiny, zaoberajúce sa výskumom vesmíru, cielia na Mesiac", povedal Hintze. O realizácii takejto misie by však mohla rozhodnúť až budúca spolková vláda, ktorá vzíde z blížiacich sa volieb do nemeckého Bundestagu. Otázkou je, či v čase hospodárskej krízy je takáto misia uskutočniteľná. Len v lete minulého roka zrušilo totiž nemecké ministerstvo hospodárstva plány na inú mesačnú misiu. Podľa nej sa mal v roku vyslať na obežnú dráhu okolo Mesiaca satelit Leo. Táto misia mala pritom stáť len 350 miliónov eur, zatiaľ čo Hintzem navrhované vyslanie sondy na povrch nášho najbližšieho vesmírneho suseda by daňových poplatníkov vyšlo na približne 1,5 miliardy eur. Hintze povedal pre televíziu ZDF, že takáto misia by mohla poskytnúť nemeckému hospodárstvu pozitívne impulzy, a to napríklad pri vývoji nových technológií. Prispelo by to aj k vzniku nových pracovných miest. Náklady na tento projekt by preto boli „dobre investovanými peniazmi". Hintze však hneď dodal, že financie na to ešte nie sú. Projekt vyslania sondy na Mesiac sa samozrejme stretol s ostrou kritikou opozície. Vedecká komunita však považuje výskum Mesiaca za veľmi významný. Mesiac je totiž akýmsi archívom našej slnečnej sústavy. Predpokladá sa, že Mesiac vznikol po kolízii Zeme s iným vesmírnym telesom. Na rozdiel od našej planéty nie je však Mesiac aktívny a nie je na ňom žiadna fauna ani flóra. Štúdiom Mesiaca sa tak dajú získať nové poznatky o raných fázach vývoja našej Zeme. Za realizovateľný považuje projekt vyslania nemeckej sondy na Mesiac aj šéf Nemeckého centra pre letectvo a kozmické lety (DLR) Johann-Dietrich Wörner. Podľa neho by vyslanie takejto sondy mohlo byť prvým krokom k prípadnému vyslaniu kozmickej lode s astronautmi, ktorá by pristála na Mesiaci. Podľa DLR súvisí dnes v Nemecku s výskumom vesmíru priamo približne 6 000 pracovných miest, nepriamo okolo 60 000 miest. Nový projekt by vytvoril ďalšie „vysoko inovatívne" pracovné miesta. Wörner už viedol rozhovory s pracovníkmi americkej agentúry NASA o možnej spolupráci vo výskume Mesiaca. Možno ešte pripomenúť, že poslednou vesmírnou sondou, ktorá mäkko pristála na povrchu Mesiaca, bola v roku 1976 ruská (vtedy ešte sovietska) sonda Luna 24. V uplynulých rokoch okolo Mesiaca krúžili japonské, indické, čínske a americké sondy. Dnes ťažko povedať, ako sa k myšlienke vyslania sondy na Mesiac postaví nová spolková vláda. Podľa Wörnera je termín 2015 realistický, ba dokonca je možná aj skoršia realizácia tohto projektu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
