U bábätka síce niekedy nevieme posúdiť, prečo vlastne plače, ale my dospelí máme na plač mnoho emocionálnych dôvodov: môže to byť smútok, ale aj veľká radosť, silná bolesť, súcit, zlosť, bezmocnosť či pocit krivdy. Pocity, ktoré spôsobujú plač, sú rôznorodé a líšia sa od jednotlivca k jednotlivcovi. To, prečo nás vlastne príroda vybavila schopnosťou plakať, zostáva však dodnes nejasné. Niektorí výskumníci sa domnievajú, že produkt plaču, teda slzy, slúžia na odstraňovanie tých chemických substancií z tela, ktoré vznikli v dôsledku stresu, smútku, bolesti či zlosti. Iní sa zase domnievajú, že bábätká plačú najmä preto, aby svoje okolie upozornili na bolesť. Výskumy ukázali aj to, že slzy štatisticky merateľne zosilňujú súcit iných s nami. Keď človek len rozpráva o svojom smútku, vyvoláva u svojho partnera menej intenzívne pocity, ako keď pri tom ešte aj plače. Slzy by mohli byť preto považované za akýsi signál nášmu okoliu. Izraelský evolučný biológ Oren Hasson túto teóriu ďalej rozvinul. V článku, ktorý napísal pre odborný časopis Evolutionary Psychology (Evolučná psychológia), uvádza Hasson, že plač pravdepodobne slúži na to, aby sme na seba silnejšie viazali iných ľudí. Plač signalizuje zraniteľnosť a potrebu pomoci. To by mohlo byť výhodou v rôznych situáciách: kto zo strachu pred svojím útočníkom plače, môže vzbudiť súcit, kto prelieva slzy v skupine ľudí, mohol by vyvolať porozumenie, a tým podporu niektorých členov skupiny. Tieto mechanizmy možno podľa Hassona vysvetliť okrem iného aj priamymi zmenami v očiach. „Vrstvička kvapaliny (sĺz) spolu so sčervenaním očí sťažuje pozorovateľovi zistiť smer pohľadu a pohyby zrenice plačúceho. Silný plač tak môže zakrývať informácie o úmysloch plačúceho, a tým brzdiť reakcie ostatných," napísal Hasson. Evolučný biológ David Buss z texaskej univerzity v Austine povedal, že slzy pôsobia „brzdiaco" na iných ľudí, čo je veľmi originálnou myšlienkou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
