alyticko-právneho odboru, ktorému ranu z milosti zasadil prestup Gábora Gála do Most-Hídu.
Na podanie na Ústavný súd, ktoré SMK vyhlásila za hotové a pripravené, by sme boli zvedaví už len pre potrebu akosi racionalizovať príbeh. Niežeby to bolo dôležité, ale po takej hystérii, čo rozpútali Maďari, tunajší i cezpoľní, by sa už jeden explicitne protiústavný paragraf do debaty predsa len zišiel. Dôležité to nie je preto, lebo, ako sme sa už dohodli, na jazykovom grce Maďariča nie je prioritná litera, ale filozofia, podľa ktorej má štát právo reglementovať slobodu prejavu a pokutovať ľudí za spôsob, akým používajú vlastný zobák vo verejnom styku. To nie je útok na slobodu iba Maďarov, ale všetkých občanov. Ako vôbec každý jazykový zákon – drvivá väčšina štátov nemá žiadny... (Iste, môžete namietnuť, že v štáte, ktorý zakazuje súkromným podnikateľom v súkromnom priestore podávať jedlo k cigarete /od 1. septembra/, vám o chvíľu predpíšu aj budíček, prípadne zavedú občiansku kontrolu, či sexujete podľa odporučení spoločnosti pre plánované rodičovstvo. Práva nefajčiarov sú však svetová móda, kým jazyková buzerácia provinčná úchylka.)
Úmysel, zámer zákona protimenšinový je. Novela tne do najcitlivejšieho miesta, ktorým je pre Maďarov udržať si jazykový ostrov na juhu, spomaliť asimiláciu (ktorá sa deje najmä cez zmiešané manželstvá). Csáky však nenamúti vodu, keďže od slovenských opozičných strán už dávnejšie počul, že do 30 podpisov, ktoré potrebuje na podanie ÚS, mu veru hlasy nedodajú. Nie sú síce celkom boľševici, ale fungujú na podobnom "softvéri" ako Fico a spol: Maďar je "prirodzený" nepriateľ ("slovenská koalícia" v Nitre, napr.) a v urne každý jeden nacionálny hlas váži. Dzurinda, ktorý vyhlásil Smer, hm, za povolebnú "party non grata", sa usiluje o opozičný blok a podporil Csákyho v kauze s Bugárom. V "maďarskej otázke" sa však topí v oportunizme. A KDH na sebe sotva zmení čokoľvek aj po príchode Figeľa, ktorý predsa len dýchal päť rokov v Bruseli iný vzduch... Podporiť SMK by pritom mali nie kvôli väčšiemu komfortu Maďarov, ale pre dobro všetkých, ktorí chcú štát s charakterom nie autoritatívnym, ale liberálnym. Ach, jaj.
Iste, povedané s Lipšicom, nie každý zákon, ktorý je jednoducho zlý, musí byť aj protiústavný. To je pravda, avšak skontrolovať, či tá-ktorá legislatívna obluda je v súlade so základným zákonom, sa v takto politicky brizantnej kauze núka samo. Hoci, zase, pravdou je i to, že testovať Ústavný súd ako druhú komoru parlamentu tiež nie je bohviečo. Navyše, bohviečo nie je ani Macejkovej dvor, ktorý jeho vlastná menšina (Orosz a spol.) obvinila (kauza špecisúd) de facto z diletantizmu. V slovenskej džamáhiríji si dobré riešenie nevyberiete, ale aj vzhľadom na medzinárodný rozmer by sa Dzurinda s Hrušovským mohli nad vecou, ak už nie nad sebou, ešte raz zamyslieť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
