Najstarší palác, inšpirovaný európskym romantizmom

Portugalsko je pre našinca stále ešte pomerne neznámou krajinou, o ktorej mnohí vedia len to, že jej hlavným mestom je Lisabon. Vinári však určite vedia, že z Portugalska sa do celého sveta vyváža chýrne portské víno, no a motoristom môžeme pripomenúť, že jeden z už bývalých modelov firmy Opel niesol meno malebného portugalského mestečka Sintra.

Palác v romantickom štýle

No a práve do Sintry sa vyberieme v dnešnej časti nášho seriálu, pretože palác Pena leží na kopci nad týmto mestečkom. Tento palác, ktorý sa v portugalčine nazýva Palácio Nacional da Pena, je považovaný za najstarší palác inšpirovaný európskym romantizmom. Palác, ktorý je národnou pamiatkou, za jasného dňa dobre vidieť prakticky z celého Lisabonu. V súčasnosti tento palác používa prezident Portugalskej republiky a vláda na reprezentačné účely. Vráťme sa však do histórie.

Stredoveká kaplnka

História paláca sa začína v stredoveku, keď bola na kopci nad Sintrou postavená kaplnka Nossa Senhora da Pena. Podľa tradície bola táto kaplnka postavená po zjavení sa Panny Márie. V roku 1493 kráľ Ján II spolu so svojou manželkou, kráľovnou Leonor, vykonali púť na toto miesto, aby splnili svoj sľub. Jeho nasledovník, kráľ Manuel I., bol tiež veľmi hrdý na toto miesto a nariadil postaviť tam kláštor, ktorý bol darovaný rádu sv. Jeroma. Po stáročia bola Pena malý, tichým miestom na meditácie, pričom v kláštore bývalo najviac 18 mníchov.

Poškodili ho blesk i zemetrasenie

V 18. storočí bol kláštor silne poškodený zásahom blesku. Ešte horšie dopadol kláštor pri veľkom zemetrasení v roku 1755, po ktorom z neho ostali prakticky len ruiny. Kaplnka však ostala temer nepoškodená. Desiatky rokov sa o ruiny kláštora nikto nezaujímal. Toto miesto však veľmi zaujalo mladého princa Ferdinanda zo sasko-cobursko-gothajskej dynastie, ktorý sa v roku 1936 stal druhým manželom portugalskej kráľovnej Márie II.

Syn z neho urobil kráľa

Možno podotknúť, že po narodení ich syna v roku 1837 získal Ferdinand (v súlade s portugalským právom) titul kráľa. Ferdinand miloval, podobne ako jeho bratranec Albert (ten sa oženil s anglickou kráľovnou Viktóriou), umenie, prírodu a nové objavy. V roku 1838 (niekde sa uvádza rok 1839) sa Ferdinand rozhodol kúpiť ruiny kláštora a rozsiahle pozemky okolo neho. Ferdinandovým cieľom bolo postaviť na tomto mieste nádhernú letnú rezidenciu pre portugalskú kráľovskú rodinu.

Staviteľom amatérsky architekt

Túto úlohu zveril Ferdinand nemeckému generálovi a banskému inžinierovi barónovi Wilhelmovi Ludwigovi von Eschwege. Eschwege bol, takpovediac, amatérsky architekt, ktorý veľa cestoval a dobre poznal niekoľko zámkov na rieke Rýn i zámky v Bavorsku. S výstavbou, ktorá trvala okolo desať rokov, sa začalo v roku 1840 (niektoré pramene hovoria o roku 1842). Na rozdiel od mnohých európskych palácov, ktoré si získali obdiv vďaka svojmu jednotnému architektonickému štýlu, si nový palác Pena získal a stále získava obdiv svojou originálnou zmesou stavebných štýlov, v ktorých sú jednotlivé jeho časti postavené.

Gotika, renesancia i islam

Na paláci nájdeme neogotické, neorenesančné, manuelské (portugalská neskorá gotika) prvky i prvky islamskej architektúry. Niektoré časti pripomínajú iné významné portugalské stavby, napríklad vežu v Beléme. Pozitívne je, že staviteľ sa snažil zachovať, resp. včleniť do novej stavby zvyšky bývalého kláštora hieronymitov, vrátane jedálne, sakristie a kaplnky. Zachovala sa aj krížová chodba, zdobená vzorovanými dlaždicami. Najvyššou stavbou paláca je veža s hodinami, dokončená v roku 1843. Ferdinand i kráľovná Mária II. aktívne zasahovali do dekoračných prác a symboliky paláca. Kráľ napríklad navrhol bohato zdobené okno hlavnej fasády i niektoré ďalšie prvky.

Rôznofarebná fasáda

Unikátne bolo aj to, že vonkajšie steny paláca neboli natrené jednou farbou, ale žiarili červenou, žltou a modrou farbou. Farby však postupne vybledli a palác tak nadobudol nevýraznú sivú farbu. Keď bol palác koncom 20. storočia opäť premaľovaný pôvodnými žiarivými farbami, mnohým Portugalčanom sa to nepáčilo, pretože vôbec nevedeli, že palác bol pôvodne pestrofarebný. Rôznorodé stavebné štýly paláca dobre vidno najmä z kráľovninej terasy, na ktorej sú slnečné hodiny a kanón.

Výstrely oznamovali poludnie

Dômyselný systém, riadený slnečnými hodinami, inicioval výstrel kanónu na poludnie každého dňa. Z bohato zdobeného interiéru paláca Pena možno spomenúť aspoň niekoľko miestností. Je to napríklad priestranná tanečná sála, ktorá je vyzdobená nemeckými vitrážovými oknami a drahým orientálnym porcelánom. V tejto sále sú aj štyria nosiči pochodní v turbanoch v životnej veľkosti. Medzi najkrajšie miestnosti paláca patrí Arabská sieň. Steny a strop tejto siene pokrývajú iluzívne fresky, inšpirované orientálnymi motívmi.

Spálňa posledného kráľa

Ďalšou nádhernou miestnosťou je spálňa posledného portugalského kráľa Manuela II. Táto oválna izba má červené steny a štukatúrou vyzdobený strop. Do paláca sa vstupuje bohato zdobeným oblúkovitým vchodom, ktorý je vyzdobený vežičkami a cimburím. Okolo zámku je veľký les s rozlohou vyše 200 hektárov. Romantizmus sa prejavil nielen pri výstavbe paláca, ale aj v samotnom lesoparku, v ktorom sú úzke labyrintové cestičky. Ferdinand nechal v tomto lese vysadiť stromy a kry z rôznych častí sveta, takže tam nájdeme severoamerické sekvoje, cyprusy, magnólie, cédre i rôzne druhy papradia z Austrálie a Nového Zélandu.

Po revolúcii múzeum

Po Ferdinandovej smrti prešiel palác do vlastníctva jeho druhej manželky, kňažnej Edly (táto operná speváčka bola dlhé roky jeho milenkou). Kňažná predala palác kráľovi Ľudovítovi, ktorý ho začal so svojou rodinou často navštevovať. V roku 1889 kúpil palác portugalský štát, a po republikánskej revolúcii v roku 1910 sa palác stal národnou pamiatkou a bol premenený na múzeum. Pred odchodom do exilu strávila v paláci svoju poslednú noc na portugalskom území kráľovná Amélia.

Patrí medzi sedem divov

V súčasnosti sa v paláci po celý rok koná množstvo kultúrnych podujatí, ku ktorým patria koncerty vážnej hudby, výstavy, balety a historické hry. Palác Pena patrí medzi sedem divov Portugalska. Veľa významných stavebných pamiatok nájdeme aj v samotnom meste Sintra, nad ktorým palác Pena leží. Historická časť mesta Sintra bola spolu s palácom Pena v roku 1955 zaradená do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Mimochodom, krátky úsek diaľnice zo Sintry do Lisabonu sa považuje za najčastejšie upchanú diaľnicu v Európe.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.