Ako je tomu pri všetkých spotrebičoch, aj práčky prichádzajú a odchádzajú. Vírivé práčky z trnavského Kovosmaltu a TAZ-u, Kovostavu v Slatinke nad Bebravou, Tatramatu z Matejoviec pri Poprade, či z fulneckého Roma obyvatelia stále používajú i keď je ich z roka na rok samozrejme menej. Našlo sa však viacero nadšencov zbierajúcich materiály (dobové reklamy, návody, schémy a pod.) a dokonca aj celé práčky.
Vzhľadom na to, že internet je dnes najlepším a najpružnejším spôsobom výmeny informácií, začínajú priaznivci československých práčok konečne viacej komunikovať a vymieňať si fotografie a ďalšie materiály a hlavne natoľko cenné poznatky. Neraz sa priaznivci starších pracích strojov stávajú aj servisnými technikmi. Dostupnosť náhradných dielov a jednoduchšia konštrukcia s absenciou riadiacej mikroelektroniky to umožňuje. Dôležitou podmienkou ďalšieho rozvoja tohto hobby je ochota sa podeliť o informácie s ostatnými a hlavne s majiteľmi pracích veteránov hľadajúcimi pomoc a radu. Pochopiteľne zberatelia a nadšenci nemajú ambície nahrádzať technické múzeá a knižnice. Podstatné je, že sa takto práčky povedzme pod názvom Virena, Perobot alebo Supertatramat nestanú odpadom a neupadnú do zabudnutia. Ich výpovedná hodnota o technickom vývoji v tomto segmente tovarov má čo povedať aj mladším generáciám a starším zase nostalgicky pripomenie časy, keď práčky neboli automatické či predvádzali kúpeľňové "rodeá". Navyše aj dnes platí, že nie všetko nové a drahé je aj dobré.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
