Jeho otec Václav Holý odohral za pražskú Sláviu 165 futbalových zápasov. Neskôr patril k najznámejším českým veslárom. Jeho mama Ľudmila Stodolová bola sestra dramatika Ivana Stodolu a Aurel Stodola, svetoznámy otec konštruovania parných turbín, bol brat jeho starého otca. Radosť mu robí aj vnuk Braňo, ktorého poznáme ako Sokoliara Tomáša.

KOŠICE. Jaroslav Holý bol však aj priamy účastník odboja v Slovenskom národnom povstaní. To je v našej histórii značne tabuizované, až minulý rok od nežnej revolúcie vyšla o SNP prvá ucelená kniha, odbremenená od skreslenej interpretácie socialistickej historiografie.

Slovenské národné povstanie bolo ozbrojené povstanie slovenských povstaleckých jednotiek počas 2. svetovej vojny proti vstupu nemeckého Wehrmachtu na naše územie. Začalo sa 29. augusta 1944 ako obrana pred nemeckými okupačnými jednotkami, nepriamo bolo i útokom proti vláde na čele s Jozefom Tisom, ako aj snahou byť na strane víťazných mocností 2. svetovej vojny. Centrom povstania bola Banská Bystrica. Nemecké jednotky však povstaleckú armádu porazili, v noci z 27. na 28. októbra 1944 časť jej jednotiek prešla na partizánsky spôsob boja. Partizáni pokračovali v bojoch proti nacistom až do oslobodenia krajiny na jar 1945.

Ako maturant

Košičan Jaroslav Holý patrí medzi niekoľko stoviek žijúcich odbojárov. V čase povstania to bol ešte len 19-ročný maturant v Liptovskom Mikuláši. Aj keď dnes už má tento vojnový veterán 84 rokov, na historické udalosti si pamätá s obdivuhodnými detailmi.

„V mnohých rodinách sa za Slovenského štátu stále počúval zakázaný zahraničný rozhlas. Dospelí z môjho okruhu boli proti fašistickému ľudáckemu režimu a o politickej i vojenskej situácii sa stále debatovalo. Lepilo sa to, samozrejme, aj na mňa, vtedy maturanta. Podľa dohody s Londýnom a Moskvou malo naše povstanie vypuknúť vtedy, keď sovietske vojská obsadia Krakov. Dve slovenské divízie na východnom Slovensku mali navyše umožniť preniknutie Sovietskej armády na Slovensko. Rozbiehali sa utajené kontakty so Sovietmi a na moje prekvapenie chcel zakročiť proti obsadzovaniu Slovenska Nemcami aj legionár Ferdinand Čatloš."

Najkrajšie obdobie

Všetko však časovo urýchlil známy incident s tzv. nemeckou Ottovou delegáciou na železničnej stanici, ktorý predčasne urýchlil obsadzovanie Slovenska nemeckou armádou už koncom augusta 1944.

„V júni 1944 som prázdninoval v Železnom, pod Nízkymi Tatrami. Za jasnej noci, 26. júla, nás prekvapil hukot nízko letiacich lietadiel a videli sme vystreľované rakety. Nevedel som celú noc zaspať a skoro ráno som sa už vysoko v horách vítal s parašutistami. To boli nezabudnuteľné chvíle. Celý mesiac som potom zásoboval jednotku kapitána Kalinu, nadväzoval som pre nich styky s odbojármi, napríklad aj s Petrom Zaťkom, ktorý presunul Slovenský zlatý poklad do Bystrice a organizoval som príchod skupín partizánov z Liptova. Cez svojho otca, priateľa generála Čatloša, som tlmočil tejto partizánskej jednotke jeho odkazy, kde a kedy sa predbežne majú vyhnúť konfrontácii so slovenskou armádou. Toto obdobie považujem za jedno z najkrajších a najnádejnejších."

Mrzol v horách

Posledné hodiny pred vypuknutím SNP trávil na vojenskom veliteľstve na Čertovici. Na blízku Trangošku sa presídlila i skupina Ladislava Kalinu a tam sa udiala udalosť, ktorá bola jednou z predzvestí studenej vojny.

„Na chate s Kalinom sídlili aj dvaja naši spravodajskí dôstojníci z Londýna, vyzbrojení vysielačkou. Na ich príchod reagovala zločinecká sovietska KGB. Inscenovala prepad falošnými benderovcami, a tí dôstojníkov zavraždili. Keď ich bránil Kalina, ťažko ho zranili a len zázrakom prežil obdobie do konca vojny," spomína Jaroslav Holý.

Slobodné územie udržali dva mesiace, ale potom museli prejsť na partizánsky spôsob boja. „Záver tejto časti odboja bol smutný a tragický. Mrzol som s kamarátmi v horách nad Mikulášom do konca januára 1945, potom sme prešli k svobodovcom. Ako nevycvičený vojak som slúžil v Liptovskom Hrádku na milícii, ale aj tak som sa potom zúčastnil so zbraňou v ruke útoku na Mikuláš," rozpamätáva sa na ťažké časy Holý.

Kruté prenasledovanie

Po prevzatí moci komunistami začali predstavitelia komunistickej strany systematicky falšovať fakty o povstaní. „Nesmieme zabudnúť, že po komunistickom puči začalo kruté prenasledovanie, väznenie i popravovanie demokratických účastníkov odboja. Treba pripomenúť napríklad popravu dvanástich slovenských generálov, na popravy Trojana, Žingora, generála Píku a ďalších, ale aj prenasledovanie našich bojovníkov zo západu a stoviek ďalších," pripomína Holý.

Keď ho po poslednej kádrovačke vyhadzovali zo zamestnania, bránil sa: „Veď som svoje pokrokové politické názory preukázal účasťou v povstaní! Kádrovník sa mu vysmial: Veď aj Husák bol v povstaní a kde je teraz! Ten bol vtedy odsúdený na 12 rokov väzenia. Môj strýko, účastník odboja Ivan Stodola, dostal 'len' osem rokov. A zomrel po rehabilitácii ako národný umelec." Pre odbojárov nekomunistov nastali kruté časy. Zmietol ich až pád komunizmu.

Nemali by sme zabúdať

„Na takéto dozvuky by sme nemali zabúdať. Nemali by sme si komunistické časy maľovať na ružovo. Po komunistickom puči v roku 1948 si komunisti osobovali vyhlasovať sa za hlavnú silou povstania. V čase vypuknutia SNP však bolo politické zloženie odbojárov jasné - 84 percent demokratov a 16 percent komunistov, najmä v radoch partizánov.

Jaroslav Holý hodnotí rok 1944 triezvo: „Slovenské národné povstanie nesplnilo všetky ciele, ale celému svetu sme ukázali, že vieme za slobodu položiť aj svoje životy." Slovenské národné povstanie bolo totiž ozbrojeným zápasom, v ktorom vyše 60-tisícová armáda s asi 15-tisícovým partizánskym hnutím viazala sedem ťažko vyzbrojených nemeckých divízií dva mesiace vo frontovom a ďalších päť mesiacov v partizánskom boji. Historiografia druhej svetovej vojny ho označuje za druhé najväčšie ozbrojené vystúpenie európskeho protifašistického odboja.

Tlmočil pre Muammara al-Gaddafiho aj Husajna!

Jaroslav Holý bol neskôr predsedom a momentálne je funkcionárom v Slovenskom zväze protifašistických bojovníkov. Po povstaní zažil ešte veľa zaujímavého, napríklad v 80. rokoch pracoval v Líbyi, Mezopotámii, Sudáne a rok aj na Sahare. Ako tlmočníka ho zamestnával Muammar al-Gaddafi a neskôr aj Husajn.

Treba sa dožiť

No a v dôchodkovom veku našiel ďalšiu vášeň, stal sa úspešným reprezentantom seniorského plávania. Súťažne začal plávať až tesne pred šesťdesiatkou. A bol to on, kto na Slovensku rozhýbal veteránske plávanie. Spolu získal 300 medailí z 56 zahraničných bazénov a z toho 23 z majstrovstiev Európy a sveta. „Za najväčší úspech považujem titul majstra Európy, ktorý som vybojoval na svoju osemdesiatku. Na majstrovstvách sveta v USA som tiež získal ako 81-ročný dve strieborné medaily."

Jeho život náhle zasiahol ťažký infarkt, ale napriek tomu Jaroslav Holý svojou pevnou vôľou a bojovou povahou už osem mesiacov po ňom ako 75-ročný cestoval na olympijský štadión do Mníchova na majstrovstvá sveta. Aj napriek svojmu peknému veku ročne absolvuje niekoľko pretekov a pritom ešte pracuje ako súdny tlmočník z nemčiny a angličtiny. Je príkladom toho, ako sa dá aktívne prežiť celý život.

„Potrebujem sa dožiť budúceho roka. Pôjdem totiž na majstrovstvá sveta do Göteborgu, kde budem ako 85-ročný najmladší z kategórie 85-89 ročných," vyslovuje s úsmevom svoju najväčšiu túžbu pán Holý.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.