Zraz si tam dali účastníci VI. Medzinárodnej burzy zberateľov starožitností a kuriozít. Asi najväčšou bol Košický zlatý poklad. Lepšie povedané, film populárneho a známeho historika Pavla Dvořáka o tejto východniarskej drahocennosti, ktorý mal v Košiciach premiéru.
KOŠICE. Na Jedlíkovej vystavovali a na predaj ponúkali svoje vzácnosti desiatky zberateľov zo Slovenska, Maďarska, Poľska a Česka. Pri predajných stolíkoch sa vystriedali počas dňa stovky návštevníkov. Nebolo však asi ani jediného, ktorý by sa najprv nezastavil vo vestibule kultúrno-spoločenského centra. Práve tam premietali spomínaný film o košickom poklade.
Bola to obrovská senzácia
Ako, kedy a za akých okolností ho v Košiciach našli, aké boli jeho osudy a kto ho mohol ukryť, komentoval na plátne P. Dvořák. Historik filmové rozprávanie z cyklu Hľadanie stratených svetov začal načretím do histórie a objasnením, kde a za akých okolností unikátny poklad našli.
"V roku 1935 sa v Košiciach prestavovala budova finančného riaditeľstva - barokový palác na dnešnej Hlavnej ulici 68. Vtedy sa volala Štefánikova a budova riaditeľstva mala číslo 74," začalo pútavé rozprávanie. "Väčšiu časť starej budovy zbúrali a tým zničili vzácnu pamiatku. Na druhej strane, odštartovali zaujímavý príbeh. Vzorku paláca zachovali a do nej preniesli honosný barokový portál brány. Ide o dôležitý údaj, lebo práve pri búraní steny v tesnej blízkosti brány sa stala zvláštna vec. Dňa 24. augusta, štvrť hodiny pred poludňajšou prestávkou, tam kopala skupina robotníkov. Jeden z nich, Peter Stacho, v hlinenej podlahe narazil na pevný predmet."
Po odhrnutí hliny kopáč videl, že našiel kovovú kazetu. Bola plná zlata. Práce mal na starosti Ladislav Palčík, jemu robotníci priniesli vzácny nález. Narátal 2 796 zlatých dukátov, v schránke boli tri veľké zlaté medaily a zlatá reťaz. Bola to obrovská senzácia, ktorá však mala aj policajnú dohru.
Robotníci sa chamtivosťou pripravili o parádnu odmenu
Robotníci totiž neodovzdali všetko. Zlato si napchali do vreciek a pokúsili sa ho predať. Najprv vraj zašli do zlatníctva. Majiteľ nič nekúpil, naopak, informoval políciu. Nálezcovia potom ponúkali zlato náhodným chodcom v mestskom parku. Ani tu sa im však dobre neviedlo. Jedného zaistili policajti a následne zatkli aj ďalších, spolu osem ľudí. Prehľadali ich príbytky a pod podlahou, v starých šatách či kufroch objavili 126 zlatých dukátov.
Bolo to však všetko? Ani to už dnes nikto nezistí. V každom prípade mali nálezcovia smolu. Podľa zákona im patrila tretina ceny pokladu, krádežou sa o ňu pripravili. Neprišli o málo. V poklade bolo vyše jedenásť kilogramov rýdzeho zlata. Hodnotu vyčíslil puncový úrad na 294 581 korún a 90 halierov. Priemerná mesačná mzda robotníka bola vtedy asi 850 korún, na stratenú odmenu by teda každý z nálezcov pracoval 10 rokov.
"Netreba ich ľutovať, sami si urobili zle," pokračoval v rozprávaní P. Dvořák.
Numizmatička pracovala pod pištoľou dozorcu
Podľa jeho slov aj ďalšie osudy košického pokladu boli dobrodružné. Dočasne ho uložili v Košiciach na policajnom riaditeľstve. Mince tam očistili, prerátali, zmerali dĺžku reťaze a všetko poslali do Bratislavy na finančnú prokuratúru.
Tam poklad po prvý raz spracovala odborníčka, numizmatička Ľudmila Kraskovská. Neskôr vraj spomínala, aká to bola čudná práca pod pištoľou dozorcu. Pred vojnou poklad presťahovali do ústrednej štátnej pokladne, potom do Národného múzea a ešte neskôr na tajné miesto. Tam ostal do konca vojny, hoci si naň robili nároky Maďari, ktorí obsadili Košice po Viedenskej arbitráži. Múzejníci vtedy riskovali životy, lebo o zlato sa zaujímali aj Nemci.
Vzácnosť obrovskej numizmatickej a historickej hodnoty uzrela svetlo sveta až dva roky po vojne, keď poklad vybalili a jeho časť vystavili v Prahe. V roku 1956 sa vrátil do Košíc. Priviezol ho vo vlaku v polici na batožinu Emil Petách, neskôr autor expozície Košický zlatý poklad. Zlato vystavili v špeciálnom, iba na tento účel zhotovenom trezore.
Ukryť ho mohol jeden zo šéfov spišskej komory
Tajomstvom však stále ostáva, kto a kedy schoval poklad obrovskej hodnoty v budove na košickej ulici.
"Majiteľa pokladu zrejme zabili, odvliekli, zotročili, mohol aj zomrieť," zamýšľa sa ďalej P. Dvořák. "Na vyriešenie tejto 'detektívky' sa podujal numizmatik Marek Budaj. Chcel určiť čas, kedy sa poklad dostal do zeme, a 'nájsť' človeka, ktorý ho zakopal. Veľmi nápadná je v poklade reťaz z rýdzeho zlata, dlhá viac ako dva metre, s hmotnosťou vyše pol kilogramu. Podobných reťazí je na svete dosť. Slúžili ako honosný šperk, pripisovala sa im aj magická moc. No predovšetkým boli odznakom spoločenského postavenia. Nosili ich najmajetnejší a najvplyvnejší ľudia. Z toho vyplýva, že aj majiteľ košického pokladu musel byť bohatý a vážený. Košická reťaz mala hodnotu 165 dukátov, a to je veľmi veľa. Medaily v poklade vyrazili v kremnickej mincovni. Prvú v roku 1525, druhú v roku 1541, tretiu v roku 1544. Na medaile z roku 1541 je Ferdinand I. na koni, údajne je jediná na svete. Dukáty z pokladu vyrazili vo viacerých európskych štátoch. Najmladšie sú z roku 1679, najstaršie z rokov 1402 až 1404. Za najstaršiu sa považoval donedávna statér tráckeho kráľa Lysymacha, ktorý vládol v rokoch 323 až 281 pred naším letopočtom. Žiaľ, minca je zrejme falošná. Dôležitou stopou je dom, v ktorom poklad našli. Bol sídlom Spišskej komory, čiže čohosi takého, ako by dnes bolo malé ministerstvo financií alebo štátna banka. V Košiciach pôsobila od roku 1568. Sídlila v stráženej budove, vstúpiť do nej smeli iba zamestnanci. Poklad tvorí 2 920 dukátov. Ak k tomu prirátame reťaz a medaily, spolu ide o hodnotu 3 325 dukátov. To bola obrovská suma. Vtedy sa platilo denármi, košický poklad mal hodnotu takmer 1,5 milióna denárov. Nádenník zarobil denne 24 denárov, murársky tovariš 48, tesársky tovariš 30. Nádenník by teda na košický poklad robil 161 rokov, tovariši 81 až 129 rokov. Oveľa viac zarábali zamestnanci spišskej komory. Prefekt ročne dostal 2 400 dukátov, poradca 600, tajomník a archivár 400, pomocník 150, pisár 100. Hodnotu pokladu zarobil prefekt za menej ako 1,5 roka. Poradca za 5,5, tajomník a archivár za vyše 8 a pisár za 22 rokov. Majiteľa pokladu teda možno hľadať len medzi najvyššími predstaviteľmi komory."
Našli nikdy a nikde nepublikované dokumenty
Tento neuveriteľný a tajomný príbeh zaujal na Jedlíkovej ulici viacerých divákov filmu P. Dvořáka. Bol medzi nimi aj Jaroslav Mezencev z košickej pobočky Slovenskej numizmatickej spoločnosti.
"Ľudmila Kraskovská, ktorá ako prvá skúmala Košický zlatý poklad, bola moja krstná mama," povedal nám numizmatik pri paneloch zaujímavej výstavky, ktorá bola súčasťou burzy. Na paneloch boli kópie článkov z dobovej tlače a fotografie súvisiace s nálezom pokladu.
"Máme kolegu Petra Baláža, ktorý tieto dokumenty zháňal v českých a maďarských archívoch, naši chlapci tam našli aj veci, ktoré doposiaľ nikdy a nikde neboli publikované. Okrem filmu, ktorý premietame. Materiálu získali štyrikrát viac, ako tu dnes prezentujeme, preto chceme na budúci rok vydať brožúrku, v ktorej to všetko zverejníme," dodal Ján Tóth, šéf košických numizmatikov.
Film pozorne sledovala aj Uršula Ambrušová, historička Východoslovenského múzea (VSM) Košice. Práve vďaka VSM zapožičal P. Dvořák film na burzu. Nuž a vo VSM mohli v trezorovej miestnosti ešte donedávna Košičania obdivovať Košický zlatý poklad pred jeho prevozom do Bratislavy. Dôvodom bola rekonštrukcia budovy VSM, kde bol dovtedy poklad uložený.
"Z toho, čo odznelo vo filme, som osobne veľmi prekvapená a nadšená," uviedla historička. "Sú tam veci, o ktorých som doposiaľ ani netušila. Myslím, že kópiu filmu už v múzeu máme, ale zatiaľ to bolo držané v tajnosti. Asi kvôli jeho dnešnej premiére. Trezorová miestnosť, keďže sa teraz budova rekonštruuje, by mala byť zapečatená a chránená, aby sa jej nič nestalo a je pripravená na návrat Košického zlatého pokladu do Košíc."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
