li: Mariassovci, Berzewicyovci a Görgeyovci. Sídlom župana bol najskôr Spišský hrad a od 16. storočia Levoča.
Po vpáde Tatárov do Uhorska sa okrem Spišskej župy na tomto území vytvorili aj ďalšie spoločenstvá, ktoré boli spojené s príchodom nemeckých kolonistov, ale aj s udalosťami, ktoré sa tam odohrávali.
Provincia spišských miest
Koncom 13. storočia sa pre nemeckých hostí vytvorila Provincia spišských miest, pod ktorú patrili usadlosti s nemeckým obyvateľstvom a tie boli vyňaté spod správy Spišskej župy. Popri nemeckých kolonistoch sa výsady postupne vzťahovali aj na slovanské obyvateľstvo, ktoré sa postupne vymanilo spod vplyvu zemanov. Tieto usadlosti sa riadili pravidlami mestských magistrátov a správcu provincie, na čele ktorej stále „gróf", ktorý mal právo riešiť problémy provincie, podobne ako župan na Spišskej stolici.
V roku 1268 sa na základe dohody medzi spišským prepoštom a spoločenstvom farárov mestečiek s nemeckým obyvateľstvom vytvorilo na Spiši „Bratstvo 24 farárov kráľovských miest". Dohoda sa vzťahovala aj na spôsob rozdelenia ročných poplatkov a túto dohodu potom potvrdil v roku 1317 aj kráľ Karol Róbert.
V roku 1412 sa niektoré mestečká a obce s nemeckým obyvateľstvom dostali do zálohy poľského kráľa, ktoré zálohoval uhorský kráľ Žigmund za prevzatú pôžičku od poľského kráľa.
Privilegovaní
Existovalo ešte ďalšie spoločenstvo - zoskupenie, ktoré bolo raritou pre Spiš. Okrem Spišskej stolice od roku 1243 do roku 1803 existovala aj Malá župa, známa pod názvom „Stolica X spišských kopijníkov, ktorá mala najskôr svoje sídlo v Spišskom Štvrtku a potom v Betlanovciach.
Podľa historika F. Žifčáka v stredoveku na Spiši sa nachádzala osobitná skupina obyvateľstva, ktorá bola raritou Spiša. V dokumentoch sa uvádzajú ako zemania (nobles), ktorým kráľ Belo IV. v roku 1243 potvrdil ich staré výsady, ktoré im patrili podľa najstarších listín. Kopijníci nesmeli platiť dane a ani poplatky, okrem niektorých výnimiek. Nepatrili ani pod súdnu moc Spišskej stolice, okrem vymedzených výnimiek ako je platenie desiatku, finančných poplatkov pri krádežiach a pod. Ostatné priestupky mal právo riešiť sudca zvolený spoločenstvom. Vyzvanie na súboj členovia museli predložiť kráľovi. Župan veľkej stolice nesmel od nich násilne vymáhať svoje vydržiavanie. Pri odsúdení musel kopijník platiť pokuty podobne ako ostatní šľachtici.
Ak zomrel kopijník a nemal mužského potomka, dedičstvo prechádzalo na toho, kto sa oženil s vdovou, alebo dcérou kopijníka. Bola stanovená zásada, že štyria kopijníci, ktorí vlastnili zem s rozlohou osem popluží, boli povinní poslať na vojenskú výpravu pod zástavou kráľa jedného muža. To sa neskôr zmenilo a od určitého obdobia museli poslať do boja až desať kopijníkov, od čoho dostali v histórii svoje pomenovanie.
Spomínané spoločenstvo - Stolica X spišských kopijníkov bola zrušená v roku 1803 a pripojila sa ku veľkej Spišskej stolici. Dovtedy to bol stavovský spolok, ktorý mal svoju kongregáciu zemanov, pečať, erb a iné náležitosti.
Pátrajú po pôvode
Dejinami spišských kopijníkov sa zaoberali viacerí historici a zaujímali ich tieto otázky: Čo to boli za ľudia? Odkiaľ sa tu vzali? Aký mali pôvod? Na tieto otázky ani dnes nie je jednoznačná odpoveď. Spišskými kopijníkmi sa zaoberal Jozef Hradszky a Fekete Nagy Antal a oni ich považujú za maďarský strážny oddiel. Ďalší ako Ján Vencko a B. Versík a iní tvrdia, že to boli bývalí hradní rytieri - Jobagioves, ktorí boli aj so svojimi potomkami podriadení priamo panovníkovi. Existujú aj takí historici, ktorí tvrdia, že mali podobnú úlohu ako obyvatelia v pohraničí z čias Karola Veľkého, ktorí zadržiavali nepriateľa na hraniciach. Maďarský pôvod kopijníkov spochybnili niektorí slovenskí historici a skôr sa stotožňujú s názorom, že mohlo ísť o obyvateľov Gemera a vidia ich skôr ako Slovákov než Maďarov. F. Javorský pripúšťa verziu, že to boli Slováci, ktorí tvorili zvyšky pôvodnej slovanskej šľachty z čias Veľkej Moravy, ktorí chránili dve najväčšie slovanské hradiská na Čingove a Dreveníku a dokazuje to rozloženie usadlosti k obidvom hradiskám.
Kopijnícke obce
Pod Stolicu X spišských kopijníkov patrili tieto obce: Abrahamovce, Betlanovce, Čenčice, Filice, Hadušovce, Hôrka, Hozelec, Janovce, Machalovce, Gánovce, Kišovce, Levkovce, Mikulášovce, Ondrej, Pikovce, Komarovce, Mečedelovca, Malé Tomášovce, Kúria Tybe, Granč-Petrovce, Korytné, Poľanovce, Končany, Doľany, Spišský Hrhov, Lieskovany, Markušovce, Čapanovce, Kľuknava. Medzi ne patrili aj mnohé zaniknuté dediny: Moranské pri Vlkovej, Urbanova Ves pri Hadušovciach, Peteneje pri Čenčiciach, Zalužany pri Nemešanoch, Kobuľany (Kazimírova Ves) pri Baldovciach, Nameska (Jankovce) pri Bijacovciach, Tobiasova Ves pri Spišskom Hrhove a niektoré zatiaľ nemenované.
Okrem zoznamu dedín sa v skúmaní pokračuje ďalej. Na dopátranie pravdy o nich je potrebné preštudovať množstvo dokumentov. Začalo sa skúmať aj podľa rodokmeňov niektorých rodín, ale tu stojí veľká prekážka, že odvtedy uplynulo už viac ako 750 rokov. Podobné drobné zemianstvo sa nachádzalo aj na Liptove a v Turci.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
