Sám aktívne tvorí a je autorom piatich kníh, no založil aj vydavateľstvo Pectus, v ktorom sa podieľa na vydávaní pôvodnej a prekladovej literatúry. Radovan Brenkus pracuje na svojom prvom románe o láske i o smrti, v ktorom nebude chýbať humor a štipka mystiky.

Ako ide alebo skôr nejde dokopy štúdium fyziky a pôsobenie vo funkcii odborného pracovníka v Ústave experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied a literárna tvorba? Je to únik? Relax? Schizofrénia?

- Skôr túžba po pravde, ako uchopiť a pochopiť svet. Dnes už nepôsobím v košickom Ústave experimentálnej fyziky SAV. Venujem sa vlastnej literárnej tvorbe, fungujem len ako prekladateľ a vydavateľ. Bolo nutné rozhodnúť sa pre jedno alebo druhé, pretože ak sa máte venovať niečomu profesionálne, nemôžete sedieť na dvoch stoličkách naraz. Vyhrala literatúra. Veda a umenie majú však toľko spoločného, že keby išlo o schizofréniu, museli by ste zavrieť do blázinca aj filozofiu.

Čo bolo tým míľnikom, že ste sa napokon rozhodli pre literatúru?

- Charakter vedy a niektorých vedcov v slovenských reáliách. Cítil som, že sa už nechcem venovať rozpitvávaniu nových a nových detailov, ktoré ma neobohacovali vnútorne, nieto aby slúžili praxi. Taká fyzika sa nutne stáva duchovnou prekážkou. Mal som skončiť ako nejeden profesor, ktorý si zrazu na dôchodku cez nespočetné detaily uvedomuje, že premrhal svoj život?

Písanie je podľa vás tvorba fiktívnej reality, ktorá by mala niečo ponúknuť aj autorovi. Prečo si potrebujete vytvárať fiktívnu realitu?

- Umožňuje odpovedať na otázky, na ktoré nejestvujú a principiálne nebudú jestvovať jednoznačné odpovede. Je to i radosť z tvorby ako takej, prirodzená duchovná potreba, pri ktorej často máte dojem, že práve tento obraz vystihuje stav vecí omnoho viac a presnejšie, ako keby sa o tom popísali stovky traktátov.

Čo okrem literárnej tvorby vám ešte v živote spôsobuje najväčšiu radosť? Vravia o vás totiž, že váš autorský pohľad je vážny, mútny a plný zvláštneho smútku. Poznajú vás blízki aj ako veselého človeka?

- Asi ma poznajú ako opak vlastných diel, v ktorých nič nie je natoľko tragické, aby to nemohlo byť ešte tragickejšie. (Smiech). Mám rád humor, potrebujeme ho ako soľ. Koniec koncov neobišiel Nekonečnú belasú zábavu, jednu z mojich poviedok. I to je cesta, ktorou by som mohol ísť ďalej ako autor. Dokonca ak sa hrdina chce obesiť, nepripadá mi to až také veľavravné, ako keď sa mu pod nohou rozletí stolička a po jej napravení pretrhne povraz, takže od pôvodného zámeru napokon upustí. Okrem vydávania kníh mám radosť z dobrodružstva myslenia, priateľov, na ktorých sa možno spoľahnúť a drobných vecí, ktoré bežne obchádzame.

Názvy vašich kníh nie sú ladené práve najoptimistickejšie (Pochod mŕtvych, Dym z ríše tieňov či Návraty pekla...). Prečo toľká inšpirácia druhým svetom?

- Práve preto si rád vymýšľam druhé svety, že v ne neverím. Majú silný symbolický význam. Originálnosť spracovania mystických tém je však značne závislá od autorských nápadov, pretože v literatúre ani v takomto prípade nejde o nové témy. Keďže je pre mňa nemožné považovať akúkoľvek nadpozemskú bytosť za reálnu, tvorba iných svetov mi umožňuje akoby hľadať „Boha" bez Boha.

Aký je váš vzťah k tvorbe Ivana Kraska, keďže bývate označovaný za jeho pokračovateľa? Čiu tvorbu ešte uznávate?

- Krasko je kráľ slovenskej básnickej moderny. A Brenkus nech zostane Brenkusom. V próze klobúk dolu pred Bulgakovom, Steinbeckom, Maupassantom a podobne. Významných spisovateľov určite nie je málo. Zo svetovej poézie ma oslovili aspoň dvaja-traja básnici takmer z každej krajiny. Naposledy ma nadchol Wojaczek, jeden z poľských prekliatych básnikov. Jeho poézia sa momentálne pripravuje na vydanie v Pectuse.

Jedna z vašich kníh má názov Romanca s bludičkou, kde údajne ide o vytvorenie virtuálneho azylu pravej lásky. Myslíte si, že súčasnosť čistým citom nepraje? Našli ste svoju bludičku?

- Našiel, dokonca viem ako vyzerá a čo chystá. (Smiech). Keď sa mi po rokoch podarí dokončiť román, dozvedia sa to aj čitatelia. Nemyslím si, že súčasnosť láske nepraje. Naopak, keď sa budúcnosť stáva horšou, o to viac. Rovnako ako vojna o to viac praje zábave pred ňou.

Spomenuli ste, že po rokoch sa vám možno podarí dokončiť román. Môžete aspoň naznačiť, o čom bude?

- Tak ako všetky dobré knihy. O láske aj smrti. Dúfam, že sa doň dostane aspoň kúsok humoru a že bude mať pupočnú šnúru mystického príbehu. Viem, moja odpoveď je ošúchaná, no spracovanie témy si už čitatelia budú musieť prežiť na vlastnej koži.

Vaše diela už boli preložené do viacerých jazykov, čo je na naše pomery značný úspech. Spisovatelia si však dnes veľa slávy neužijú. Kedy máte zo seba dobrý pocit? Myslím tým, kedy ste hrdý na to, čo sa vám podarilo vytvoriť?

- Trocha to upresním. Boli preložené mnohé poviedky a básne, čo vyšli v zahraničných literárnych časopisoch alebo antológiách. Z kníh sa ako prvá v kompletnom preklade ukáže začiatkom budúceho roka na poľskom knižnom trhu poviedková knižka Návraty pekla. Sláva? Poľná tráva. Skutočnej literatúre je ľahostajná, hoci prostredníctvom reklamy zvyšuje predajnosť kníh. Pamätáme si dnes všetkých „nobelistov" za literatúru? Táto cena je tiež politická. Pokiaľ ide o vlastnú hrdosť, býva to dosť ťažké. Väčšinou ma kvária príšerné pochybnosti, či je vôbec nutné po čase publikovať daný výtvor. Pravda, sem-tam sa zjaví aj dobrý pocit, najmä po tom, keď sa niečo spíska.

Aký je váš vzťah k literárnym kritikom, ktorí sa, ako to už býva, nevyjadrujú o vašej tvorbe vždy práve najpozitívnejšie, keďže sám sa tejto oblasti venujete a nie je vám preto tento svet cudzí?

- Vcelku pozitívny. I negatívna reklama pomáha knihe dostať sa k čitateľom, ktorí si už vedia vytvoriť svoj názor. Veď nejeden z nich má značne načítané. Druhá vec tiež je, že neraz bežní čitatelia vidia omnoho viac súvislostí. Tento paradoxný jav je dôsledkom faktu, že na Slovensku, až na výnimky, momentálne neexistuje literárna kritika par excellence.

Aký chlebíček je byť v súčasnosti vydavateľom?

- Zarábať naň, hlavne teraz v prípade ambicióznej literatúry, je ozaj namáhavé. Keby išlo iba o peniaze, už dávno by som s vydavateľstvom skoncoval. Napriek viacerým problémom ma poteší usmiaty autor, keď sa jeho ratolesť podarí odprevadiť do sveta. Ak niektorí pracovníci či spolupracovníci odídu, nič sa nedeje. Prídu noví a lepší.

Profil

• Narodil sa v roku 1974 v Bardejove.
• Študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity P. J. Šafárika, v odbore matematika a fyzika.
• V Košiciach pracoval ako pedagóg, neskôr ako odborný pracovník v Ústave experimentálnej fyziky SAV.
• Založil vydavateľstvo Pectus, v ktorom sa v súčasnosti podieľa na vydávaní pôvodnej a prekladovej literatúry.
• Je redaktorom literárneho časopisu Dotyky, venuje sa literárnej kritike.
• Časť jeho tvorby bola preložená do angličtiny, poľštiny, ruštiny, ukrajinčiny a bulharčiny.
• Knižne debutoval v roku 1997 básnickou zbierkou Pochod mŕtvych, neskôr vyšli zbierky Rekviem v prachu (2002), Romanca s bludičkou (2005) a Dym z ríše tieňov (2009). V próze zaujal poviedkovou knihou Návraty pekla (2005).

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.