kejsi neštátnej, fyzickej či právnickej osoby, čo tam býva či má akési oprávnenie hosťa pozvať. Z tejto definície, Listiny základných práv a slobôd, ďalších dokumentov EÚ i slovenskej ústavy je teda explicitne vylúčené, aby štát či nejaký jeho orgán, s výnimkou v zákone presne menovaných príčin (napr. hľadaný zločinec, bezpečnostné riziko), do "súkromnej návštevy" akokoľvek zasahoval či jej bránil.
Skutočnosť, že László Sólyom je prezident susedného štátu, je vo vzťahu k týmto evidenciám úplne bezpredmetná. A to, že mu Slovensko znemožnilo vstup na svoje územie, je úplná absurdita. Zdôvodnenie, že "podmienky na návštevu sú nevhodné, provokujúce a porušujúce územnú celistvosť SR" (Fico), neobstojí nieže ako zámienka, ale ani ako nonsens. Toto je intelektuálny a politický bankrot omylu vo funkcii predsedu vlády SR. Presne tak ako "argument" o nevhodnom dátume. Dvadsiaty prvý august je od Sólyoma a jeho pozývateľa Bastrnáka z Komárna netaktnosť, neuvedomenie si citlivosti výročia (nič nemení, že Sólyom sa v minulosti už osobne za inváziu ospravedlnil), ale nie dôvod na vyhlásenie "persona non grata" a "akože" nepustenie na Slovensko. "Akože" nepustenie preto, lebo, samozrejme, keby sa Sólyom rozhodol výzvu či nótu (či čo to bolo) nerešpektovať, slovenská štátna moc ho mohla zastaviť len protizákonným spôsobom.
Zavádzajúci je paralelný diškurz, že na odhalenie sv. Štefana mal byť pozvaný slovenský prezident. Slušilo by sa, keby udalosti nemali dlhú predohru. Odhliadnuc od toho, že dal tisíckrát na známosť, ako neľúbi menšinu, Gašparovič nedostal pozvánku zrejme preto, lebo keby potvrdil účasť, odriekol by Sólyom, ktorý v rámci konsenzu maďarských elít po jazykovom zákone rešpektuje embargo na oficiálne styky. Tvrdiť, že zo strany aj maďarského prezidenta, a ešte väčšmi organizátorov z Komárna nemala akcia aj akúsi symbolicko-demonštračnú rovinu, sa isteže nedá. To je však už "štandardná" politika, nedorozumenie či schválnosť stojaca o dve poschodia nižšie.
Slovensko-maďarské vzťahy sú horšie ako za Mečiara, vôbec najtragickejšie, čo pamäť siaha. Niežeby v Budapešti sedeli holubice, ktoré bez postranných úmyslov politizujú len nezištne a nedokážu priliať benzínu na oheň, keď zacítia príležitosť. To ani náhodou. Viď napr. prepiata hystéria okolo jazykového zákona... Za terajší prepad do otvoreného nepriateľstva však nesie plnú zodpovednosť vyšinutá garnitúra v Bratislave, ktorá je nielenže nacionálne prehriata v zmysle 19. storočia, ale nevie svoje predsudky a paranoje v medzištátnych vzťahoch ani tlmiť, čo je intelektuálny problém. Presne tak, ako chýbajúca koncepcia susedskej politiky (mimo Česka, kde hrajú významnú rolu ekonomické záujmy a lobisti, zhoršuje vzťahy aj s Rakúskom, Poľskom, Ukrajinou). Morálny problém je cynické zneužívanie maďarskej kauzy pre domáce použitie. Keby sa nepísal rok 2009, s politikmi ako Fico a spol. je Slovensko už vo vojne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
