Hm, hm

Keby som bol investorom aquaparkov, vyšiel by som na psí tridsiatok. Bár aj miliardár po piatich rokoch prevádzky veľkolepého Aquaparku Berco by som umrel od hladu.

Moja predstava vodného sveta sa totiž rozchádza nielen s realizáciou Kevina Costnera, ale najmä s túžbami slovenských a poľských občanov, ktorí sa denne terigajú stovky kilometrov do maďarských kúpalísk.

Podľahol som aj ja tlaku okolia a toto leto, bohaté na slnečné dni, som využil k častejšej návšteve našich južných susedov. Najmä preto, lebo som zo všetkých strán počúval chválospevy. "Lepšie kúpalisko ako v Tiszaujvárosi som nenavštívila," povedala teta na rodinnej oslave. "Ty si ešte nebol v Hajduszoboszló?" ťukal si do čela kamarát, ktorý tam strávil s dieťaťom a manželkou niekoľko dní.

Hanbil som sa ako pes. Hneď, ako sa dalo, fujazdil som do Tiszaujvárosu. Nekúpil som si diaľničnú nálepku, na tých 13 kilometrov som to považoval za zbytočné, ale opačný názor mala skupinka diaľničnej kontroly pri výjazde. "Csak kicsi kilometrov, hat ez nemlétezig*," rozčuľoval som sa s tou troškou maďarčiny, ktorú ovládam, ale naprosto zbytočne, lebo mi do ruky dali šek na 25-tisíc forintov a moja partnerka mi vzápätí pripomenula, že štvordňový lístok stál iba desatinu.

Náladu mi to však nepokazilo. Úsmev na tvári mi zamrzol až v areáli najkrajšieho kúpaliska, no nech teta preženie, na celom svete. Bazénov síce bolo v areáli ako hován v maštali, ale na plávanie iba jeden osamotený. V mnohých bola voda iba po členky, ďalší, s vodou po kolená, mal akési betónové uličky, ktorých funkciu som pochopil, až keď sa doň ľudia nahrnuli v stanovený čas, takmer ma stiahnuc so sebou, aby sa natlačení ako zavárané uhorky nechali posúvať vodou v uličke. No videl som už veľa - nech preženiem - atrakcií, naposledy kúpajúce sa rómske deti vo vybagrovanej jame s kalnou vodou, ale takúto volovinu prvýkrát v živote.

Sedemdesiat kilometrov východne dočkal som sa aj skvostu medzi kúpaliskami, veľkého areálu v Hajduszoboszló. Vybral som si však zlý deň, keď podobný nápad nedostali iba domáci, ale aj hromada cezpoľných. Na tobogánoch sa vytvárali rady nielen hore, ale aj dole pri čakaní na gumové koleso. Ľudia sa delili na štyri veľké skupiny. Prvá postávala a na niečo vyčakúvala, napríklad na atrakcie alebo lángoš. Druhá sa prechádzala z jedného miesta na druhé, a bola to skupina najpočetnejšia, to znamená, že na chodníkoch už chýbali iba policajní regulovčíci. Tretia niečo pozorovala - ležiac, či stojac pri bazénoch, kde mohli zazrieť vykuknuvšie ňadro, plynatosť čriev v železitej vode alebo napchatých ľudí, na ktorých sa valia umelé vlnky. Štvrtá sa čľapkala v nízkej hnedej vode, ležiac, sediac, tmoliac sa ako obrovská skupina mlokov, ktorá napadla našu zem, ale najprv sa musí poriadne vybahniť a potom nám vysaje mozgy a budeme sa tiež len tmoliť, ležať a sedieť v kalnej hnedej vode, ktorá bez problémov absorbuje všetky produkty močovej sústavy.

Pri odchode mi dali do ruky prospekt, lákajúc ma na nový vodný svet, otvorený od decembra. Zobral som ho do ruky a precízne roztrhal na najmenšie možné kúsočky, aké moje ohryzené prsty boli schopné vytvoriť, takže najdrahší neviditeľný mikročip Intelu by pri nich vyčnieval ako grizly v materskej škôlke.