bola využívaná už minimálne od 9. storočia.
Hrad Brekov bol vybudovaný na skalnatom vápencovom vrchu Hrad (280 m n. m.). Subregión Humenských vrchov je najvýchodnejšie jadrové pohorie u nás, pričom medzi vulkanitmi, flyšovými vrchovinami či blízkymi nížinami predstavuje výnimočnú jednotku. Vrch je situovaný ešte priamo nad tzv. Brekovskou bránou, teda nad úzkou úžinou, kde sa rieka Laborec zarezáva do Východoslovenskej roviny. Toto strategické miesto má zároveň strmé svahy na všetky strany. Umiestenie hradu tak bolo po fyzicko-geografickej stránke veľmi výhodné. Vhodnosť socio-ekonomických aspektov (blízkosť významných ciest a pod.) bola podmienená práve prírodnými danosťami územia.
Historicko-stavebný vývoj
Najstaršia zmienka o hrade pochádza z roku 1307, keď "castrum Barko" vlastnil rod Peteňovcov. No ešte pred rozdrobením územia medzi šľachticov tam existovalo slovanské hradisko z 9. až 10. stor. Opevnenie s rozmermi 70 x 40 m pozostávalo len z drevených štruktúr a chránené bolo prstencovým valom. Hradisko malo v dobe existencie Veľkej Moravy správnu, strediskovú funkciu.
Výhodná poloha vrchu bola zrejme využívaná aj po páde Veľkej Moravy a na stavebnú činnosť z tých čias nadviazali potom miestni šľachtici v 13. stor. Nie je však vylúčené, no ani dokázané, že tam stál bližšie neurčený opevnený objekt už aj skôr. Podobné strategické lokality mali často kontinuálny vývin minimálne od veľkomoravského obdobia.
Od prvých známych majiteľov sa hrad čoskoro dostal do rúk kráľa Karola Róberta, ktorý ho vzápätí daroval svojim krajanom Drugetovcom. Tí pevnosť stratili najprv počas bratríckych nepokojov v polovici 15. stor., a potom aj v rámci intervencie poľského kráľa v poslednej tretine 15. stor. Neskoršie striedavé vlastníctvo rodu Druget narušili len protihabsburské povstania, pričom počas toho predposledného, vedeného I. Tökölym, sa hrad natoľko poškodil, že viac obnovený nebol.
Prvotný kamenný hrad z 13. stor., ktorý nadviazal na terénne úpravy slovanského hradiska v najvyššom bode lokality, mal oválny pôdorys a rozmery iba 15 x 13 m. Pozostával z mohutnej oválnej hradby, ku ktorej boli pribudované zvyšné časti hradu (veža, palác, hospodárske objekty). Brekovský hrad z konca 13. stor. je možné spodobniť so šľachtickým hrádkom na lokalite Zámčisko nad Obišovcami. Druhú stavebnú fázu je nutné spájať so zmenou vlastníctva hradu. Drugetovci sa už v 20. rokoch 14. stor. snažili prestavať malý, ale dobre situovaný hrádok. K pôvodnej oválnej plášťovej konštrukcii pristavali na východe dvojtraktový palác a zo severu predhradie s bránou chránenou baštou. Po vážnejšom poškodení hradu bratríkmi a neskôr poľským vojskom bola stavba opravená, predhradie rozšírené, kde už nový, krátkodobý majiteľ Š. Zápoľský dobudoval hradby až na okraj skalnej plošiny. V rámci štvrtej stavebnej etapy bolo staré jadro hradu na západe obohatené o polygonálny obytný trakt. Posledné stavebné úpravy, ktorými získal hrad konečnú podobu, pochádzajú z konca 16. stor. Vtedy vzniklo rozsiahle predhradie na západe so vstupnou bránou, chránenou štvorcovou vežou, strážnicou. Vystavané boli aj ďalšie obranné prvky smerom na nové predhradie, ako aj hradby, ktorých dĺžka sa zdvojnásobila. Prestavaný hradný komplex tak zaberal priestor 70 x 45 m.
Dnešný stav lokality
Prvotnú fortifikáciu, slovanské hradisko, už nie možné v teréne identifikovať. Informácie poskytujú len závery z archeologických výskumov. Najstaršie kamenné časti hradu z 13. stor. sa nachádzajú v strede dnešného komplexu. Jasne rozpoznateľné sú pozostatky druhej stavebnej etapy, podkovovitá bašta so starou vstupnou bránou a priľahlými hradbami, ako aj vysoké múry paláca na juhovýchodnom okraji vrcholovej plošiny. Hradobné múry a obranné systémy na východ rozšíreného predhradia z konca 15. stor. sú zachované v takmer pôvodnej dĺžke, no nedosahujú ani polovičnú výšku. Z obdobia renesancie pochádzajú prestavby zo 16. stor., teda nové západne predhradie so vstupnou bránou a strážnicou, no najmä obytné trakty s polygonálnym uzáverom. Stará i nová vstupná brána sa síce dochovali, no obranné múry po okraji plošiny sú viditeľné len asi na 50 percent. Avšak veľkou vzácnosťou je zachovaný komín v nároží polygonálnej budovy, ako aj pozostatky hradných krbov. Z hradu pochádzajú nálezy neskorogotických kachlíc z 15. - 16. stor. s hodnotne stvárneným reliéfom a cennými motívmi (rôzne bojovné scény, erby a iné ornamenty).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
