Je symbolom odporu Židov voči Rimanom

Ide o Izrael, krajinu, kde sa zrodila židovská i kresťanská civilizácia. Aj keď väčšina pamiatok, ktoré turisti v Izraeli navštevujú, je sústredená v Jeruzaleme, dnes sa budeme venovať stavbe, ktorá leží mimo tohto historického mesta.

Pevnosť na skalnej plošine

V tejto časti seriálu predstavíme starovekú pevnosť Masada, ležiacu na okraji Judskej púšte, neďaleko Mŕtveho mora. Pevnosť, resp. dnes už len jej zvyšky, leží na osamelej skalnej plošine, z ktorej vidno na spomenuté Mŕtve more. Útesy na východnej strane Masady sú vysoké približne 400 metrov, na východnej strane okolo 90 metrov. Na plošinu je preto veľmi ťažký prístup. Plochá náhorná plošina má tvar kosodĺžnika a je dlhá približne 550 metrov a široká 275 metrov.

Hadia cesta

Na plošinu vedie jediná schodná cestička pre bežných turistov, nazývaná hadia cesta (vinie sa ako had prudkým úbočím). Po obvode celej náhornej plošiny bola kazematová obranná stena (dvojitá stena s vnútornými priestormi), dlhá vyše 1,3 kilometra a hrubá približne 3,7 metra. O Masade vieme najmä z diela židovského kňaza a historika Jozefa Flavia, ktorý s narodil v roku 37 alebo 38 a zomrel v roku 100.

Odpor voči rímskemu vojsku

V svojom diele zaznamenal Flavius najmä udalosti v Rímskej ríši v prvom storočí nášho letopočtu, teda obdobia, v ktorom Masada preslávila ako miesto odporu Židov voči rímskemu vojsku. História Masady ako pevnosti sa však začína už pred týmto obdobím. Na skalnom útese Masada si dal v rokoch 37 až 31 pred naším letopočtom postaviť opevnené sídlo kráľ Judey Herodes (nazývaný aj Herodes Veľký). V roku 37 pred n.l. sa Herodes stal kráľom Judey, pričom ho však pravoverní židia považovali za rasovo nečistého (jeho matka bola Arabka) a odsudzovali jeho tyranský spôsob vládnutia.

Herodesovo bezpečné sídlo

Opatrný Herodes, ktorý sa bál prípadnej vzbury, si dal na skalnom útese Masada postaviť opevnené bezpečné sídlo. Herodes dal na plošine, obohnanej múrmi, postaviť paláce, sklady a kasárne. Svoju súkromnú prepychovú rezidenciu dal Herodes postaviť na troch terasách, vysekaných na severnej strane útesu. Na prostrednej terase bola kruhová sála na zábavy, na spodnej boli kúpele. Prepychovo zdobené izby mali mozaikové podlahy, na nádvorí boli honosné stĺpy. Priamo na hornej plošine bol ďalší palác (Západný palác), ktorý slúžil ako administratívne stredisko a na prijímanie a ubytovanie Herodesových hostí.

Problémy s pitnou vodou

Herodes musel vyriešiť aj problém dodávky pitnej vody do svojho bezpečného sídla. Nad Masadou totiž takmer celý rok neprší. Nad západnou časťou Judejskej púšte však často prší. Herodesova pevnosť stála v nižšej výške, ako majú vrchy na západ od Masady. Dômyselný systém kanálov zvádzal vodu z týchto vrchov do jedného akvaduktu, ktorý viedol ponad údolie na západ od pevnosti. V samotnej pevnosti bolo štrnásť veľkých cisterien, ktoré sa v priebehu jednej zimy naplnili vodou, ktorá potom postačila obyvateľom pevnosti na dva roky.

Nikdy tam nebol

Kuriózne je ale, že samotný Herodes v svojom bezpečnom sídle nikdy nebol. Po Herodesov smrti roku 4 pred n.l. sa obyvatelia Masady zúčastnili na vzbure proti Rimanom. Povstanie viedol Judáš z Galiley, zakladateľ bojovnej sekty zelótov. Rimania síce vzburu potlačili a Masadu dobyli, ale v roku 66 Židia znovu ovládli vrchol skalnatej plošiny. Dobyvatelia boli tzv. sikariovia, čo sa prekladá ako "muži s dýkou" (sica je dýka). Boli to členovia fanatickej židovskej frakcie, ktorá sa venovala organizovanému zabíjaniu z politických dôvodov.

Prvá židovsko-rímska vojna

To už sme v roku, keď sa začala prvá židovsko-rímska vojna. Jeruzalem padol v lete roku 70, pričom rímske vojská celé mesto vypálili a zničili. Nový rímsky vojenský guvernér, Lucilius Bassus, dostal za úlohu dobyť niekoľko ostávajúcich pevností, do ktorých sa židovskí povstalci utiahli. Bassus dobyl pevnosť Herodium a potom prekročil Jordán a obsadil pevnosť Machaerus. Bassusa po jeho smrti nahradil Lucius Flavius Silva, ktorý sa vydal proti poslednej židovskej pevnosti, Masade. Bolo to na jeseň roku 72. Silva mal k dispozícii légiu X (desať) Fretensis, pomocné jednotky a tisícky židovských zajatcov. Celkový počet jeho vojenského zoskupenia sa odhaduje na 10 000 mužov.

Obkľúčili pevnosť

Rímsky vojvodca zriadil okolo pevnosti osem táborov, prepojených múrmi, ktoré mali židovským vzbúrencom zabrániť v úteku. Silva vyzval obliehaných vzbúrencov, aby sa vzdali. Tí to však odmietli a preto sa rímske vojská rozhodli na pevnosť zaútočiť. To však nebolo jednoduché, pretože po strmých úbočiach sa na plošinu dalo len ťažko dostať. Preto vojvodca Silva nariadil vybudovať šikmú rampu, po ktorej by sa vojaci dostali k múrom pevnosti.

Gigantická rampa?

Pôvodne sa myslelo (tak to uvádzali historické pramene), že táto rampa, dlhá okolo 115 metrov, je veľkolepým stavebný dielom. Geologické výskumy, konané koncom minulého storočia, však ukázali, že rampa je navŕšená na prirodzenej skalnatej ostrohe, takže výška umelo naneseného kamenia a hliny je len okolo deväť metrov. Na vrchu rampy postavili Rimania prístrešok s mohutným baranidlom, ktorým sa im v apríli 73 podaril prelomiť múry pevnosti a vniknúť do nej. Žiadne potrestanie vzbúrencov sa však nekonalo.

Našli ich mŕtvych

Užasnutí rímski vojaci našli v pevnosti len mŕtve telá všetkých 960 ochrancov pevnosti. Vodca povstalcov Elazar ben Ya´ir nechal zničiť všetko okrem zásob potravín, aby Rimanom ukázal, že obrancovia pevnosti ich mali ešte dosť, ale radšej volili smrť ako zajatie. Keďže židovská viera odsudzuje samovraždu, chlapi pozabíjali svoje ženy a deti. Podľa historika Flavia potom losom zvolili desiatich, ktorí zabili ostatných mužov a potom postupne seba navzájom. Podľa niektorých prameňov našli Rimania sedem živých žien a detí.

Znovuobjavenie v roku 1842

Masada potom na dlhé stáročia upadla do zabudnutia a opäť bola identifikovaná až v roku 1842. Intenzívne vykopávky na plošine Masada sa pod vedením izraelského archeológa Yigaela Yadina konali v rokoch 1963 až 1965. Yadin našiel aj kostrové pozostatky 28 ľudí, ktoré boli s vojenskými poctami opätovne pochované 7. júla 1969. Nájdené bolo aj 2 000 rokov staré semienko datľovníka, z ktorého bol úspešne vypestovaný strom. Ide o najstaršie úspešne vyklíčené semeno na svete.

Dostala sa do vojenskej prísahy

Doteraz bolo zreštaurovaných mnoho budov z Herodesovho obdobia a v roku 2007 bolo na plošine otvorené nové múzeum s archeologickými nálezmi. V roku 2001 bola Masada organizáciou UNESCO vyhlásená za miesto svetového dedičstva. Tí pohodlnejší turisti sa dnes môžu na pevnosť Masada dostať lanovkou. Hrdinský príbeh obrancov Masady sa dostal aj do prísahy vojakov izraelskej armády. Táto prísaha končí slovami "Masada znovu nepadne".

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.