NÁLEPKOVO. S. Fabián pracoval v robotníckych profesiách, mohlo by sa zdať, že fyzickej námahy mu stačilo a v dôchodku by chcel oddychovať. Opak je však pravdou. Pred korčuľami tento dôchodca denne bicykloval niekoľko kilometrov.
Nákup so synom
"Videl som mladých a deti korčuľovať sa pred oknami nášho domu. Priznám sa, závidel som im, že my sme ako mladí také možnosti nemali. Potom som si povedal, že to predsa môžem skúsiť aj ja. Iba na kúpu korčúľ som si sám netrúfol, poprosil som o pomoc syna, aby tie korčule išiel so mnou kúpiť," s úsmevom spomína S. Fabián.
Vraj má ísť rúbať drevo
Korčuľovať sa naučil sám, ako on hovorí, pomaly, držiac sa plota svojej záhradky. "Aj som si pritom ruku natiahol, ale nevzdával som sa," hovorí tento dôchodca. Dnes už korčuľuje bez akýchkoľvek problémov, pridávajú sa k nemu aj vnúčatá, tie mu však s tempom nestačia. "Odozvy okolia sú rôzne. Kamaráti mi aj priamo do očí povedia, prečo sa radšej nevenujem poriadnej robote. Napríklad, že mám ísť do lesa so sekerou dreva nachystať. Lenže ja si svoje povinnosti v domácnosti splním, až potom je na rade koníček," opisuje korčuliar v dôchodkovom veku.
Ako vo vzduchu
Denne korčuľuje priemerne 10 kilometrov a určite neľutuje, že sa na to dal, skôr naopak. "Je to obrovský relax. Niekedy som poriadne unavený po práci, na korčuliach si však oddýchnem fyzicky aj psychicky. Keď ich vyzujem, cítim sa, ako keby som chodil po vzduchu," vyznáva sa zanietený korčuliar.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
