POPRAD. Štefan Bohunčák z Popradu učí telesnú výchovy a zemepis na základnej škole. Vo každej voľnej chvíľke sa venuje spolu s manželkou predaju ovocia a zeleniny. Už dvanásty rok podnikajú na trhu v jednom z popradských stánkov. Nie je to však hocijaký predavač. Do kolísky dostal neobyčajný dar. Pod každú "zeleninársku" prepravku píše výstižné, priam umelecké verše. "Zoberiem fixu a básničky mi idú na kartón samy od seba," uviedol predajca Š. Bohunčák.
Noci trávi s Hviezdoslavom
Poodhalil rúško tohto tajomstva. Priznal, že jeho jedinou inšpiráciou sú mu nočné konzultácie s Pavlom Országhom Hviezdoslavom. Vtipné, niekedy i politicky ladené rýmy mu robia radosť. "Keď vidím,ako sa na nich zákazníci bavia, je to dobrý pocit," povedal Bohunčák.
Liek na krízu?
Verše zvyšujú aj záujem zákazníkov. Predajcovu nevídanú nápaditosť nie raz vraj ocenili aj študenti manažmentu a marketingu. Označili to za skvelý marketingový ťah. A tu je výsledok. "Raz som mal hrušky. Pri nich figuroval nápis hruštičky Aničky. Prišla jedna zákazníčka a povedala mi: Ja nemám hrušky rada. No ale že som Anička, tak si ich kúpim. Alebo som mal kel. Pri ňom bol veršík: No do kelu, už ma melú, do fašírky na večeru. Pani dostala okamžite v tej chvíli nápad, čo uvarí na večeru. A boli to kelové fašírky. Sem-tam aj moja básnička napovie, čo a koľko treba kúpiť, či navariť," vysvetľoval obchodník.
Predavačove žartíky
Predávajúcemu nemožno uprieť pri kontakte so zákazníkom vtip a milé slovo. Podľa neho slúži napríklad mikroténové vrecko ako pamperska na melón. Alebo zákazníkovi počas našej návštevy odkázal, že kôstky z marhúľ mu zálohoval a očakáva ho na jar.
Jeden z najobľúbenejších veršíkov trhovca je: Feferónik nezbedník, vyštípe vám konečník. Milý je i politicky ladený slogan. Melónik sladký jak mamina cica, spýtajte sa Roba Fica. Alebo banániky z Ameriky.
Veršíky zmiznú 26. augusta
S veršíkmi na trhu frčí už tri roky. A zdá sa, že žnú úspech. V "zelenej búde", ako volajú domáci svoj stánok, začnú rýmy prvým prázdninovým dňom a končia 26. augusta. Vtedy sa musí pán Bohunčák začať venovať naplno opäť svojim školským povinnostiam. "Kartóny s veršami zlikvidujem. Potom píšeme už len kilo za 0,22 centov. Je to čisto prázdninová záležitosť. Keď sa začne škola, rýchlo doveziem tovar. Mimo vyučovania robím, čo sa dá," povedal zeleninár. Voľný deň nepozná. Chodník a priestor okolo zeleninového stánku prirovnal dokonca k svojej dovolenkovej riviére. Trávi tu čas od skorého letného rána až do večera.
Veľká drina
Podnikať na trhu je veru ťažký chlebík. Dokonca tvrdí, že stánok ho v dobrom zotročil. "Vstávam o tretej ráno. Treba utekať na nákup, doviezť, vyložiť a pripraviť tovar. Keď večer balíme, trvá to minimálne dve hodinky. Musíme to zložiť, rozsortírovať a zabaliť," opisoval Bohunčák. Pprezradil, že pre cudzieho by takúto prácu nerobil ani dve minúty. "Keď vidím, že to má zmysel, ľudia sú spokojní, vracajú sa, baví ma to," hovoril predajca. Jeho manželka priznala, že stánok im pomohol pri financovaní synov na vysokej škole.
Krízu cítiť
Napriek tomu, že sa v "zelenej búde" striedajú nakupujúci ako na "blšáku", majitelia dopad finančnej krízy pociťujú. "Ľudia nakupujú. No nie vo veľkom množstve ako kedysi. Viac-menej kupujú na kusy, nie na kilá," hovorí Bohunčák.
Manželia si spoločne zaspomínali, ako vyzerala éra pred výstavbou supermarketov. "Vtedy sme otáčali autá dva, tri, aj štyri razy za deň."
Názory nakupujúcich
* "Nakupujem tu už niekoľkýkrát. Veľmi rada sem chodím. Je milé a originálne, keď si človek môže prečítať nejakú básničku. Nenudí sa tak vo fronte. Pritom sa i zabaví. Dôležité je aj to, že tu majú peknú zeleninu a ovocie," povedala Popradčanka Katarína Gavláková. Tej sa páčia i kresby detí nad zeleninárskym stánkom.
* "Verše ma upútali. Vždy, keď idem okolo, veľmi dobre sa na tom bavím," uviedla Jana Babincová z Tatranskej Štrby.
* "Básne oceňujem. Zaujali ma. Pekne sa rýmujú. Perfektne to ladí. Je to urobené umelecky," hovorí Ján Raniak z Liptovského Mikuláša.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
