radný kapitán.

Ako verný prívrženec Habsburgovcov získava v roku 1582 krásnohorské panstvo a hrad na 10 rokov do zálohu. Po jeho smrti v roku 1591 starostlivosť o hrad prevzal starší syn Matej I. Andrášiovci vlastnili toto panstvo s hradom aj po uplynutí desaťročnej záložnej doby.

Dedičné vlastníctvo

Od roku 1598 začala andrášiovský majetok spravovať matka vtedy už zosnulého Mateja I., Žofia Becová, ktorá spolu s Annou Pálfiovou, vdovou po Matejovi I., bránila záujmy svojho vnuka Mateja II. Za jeho spravovania získali Andrášiovci donačnou listinou Ferdinanda III. Krásnu Hôrku a bývalé bebekovské majetky v roku 1642 do dedičného vlastníctva.

Jeho druhorodený syn Mikuláš I. Andráši, narodený okolo roku 1633, bojoval pod velením poľného maršála Ľudovíta de Souchésa pri Rakomaze a generála Raimonda Montecuccoliho pri Szatmári. Zúčastnil sa viacerých bojov proti Turkom, bojoval pri obrane pevnosti Nové Zámky, ktorú dobyli Turci 25. septembra 1663. Za vojenské zásluhy bol povýšený v roku 1676 do barónskeho stavu a zároveň bol vymenovaný za gemerského župana.

Už predtým sa stal rytierom zlatej ostrohy a kapitánom Kumánov.

Ako gemerský župan zvolával Mikuláš I. Andráši župné zasadnutia na Krásnu Hôrku,
ktorá sa tak stala centrom vtedajšej Gemerskej župy.

Mikuláš I. Andráši mal z prvého manželstva s Klárou Zičiovou šesť synov - Petra II., Štefana I., Juraja II., Pavla, Mikuláša II. a Jána III. a tri dcéry - Annu, Magdalénu a Alžbetu.

Jeho druhou manželkou bola Alžbeta Kerekešová, s ktorou mal ešte dcéru Kláru a syna Mateja III.

Po smrti Mikuláša I. Andrášiho v roku 1686 sa gemerským županom stal najstarší syn Peter II., ktorému v roku 1695 na základe deľby majetku po rodičoch pripadol hrad Krásna Hôrka i starostlivosť o neho.
Synovia Mikuláša I. sa aktívne zúčastnili stavovských povstaní i bojov proti Turkom.

Najstarší syn Peter II. bojoval s Turkami pod velením generálov Lesela a Capraru. Zúčastnil sa aj dobytia Belehradu v roku 1688. Po vypuknutí povstania Františka II. Rákociho sa zdržiaval prevažne na majetku svojej manželky v Hradišti na Morave a vo Viedni.

Hrdina Jókaiho románu

Štefan I. Andráši, zakladateľ betliarskej vetvy, bol účastníkom povstaní Imricha Tőkőlyho i Františka II. Rákociho, ktorý ho ako veliteľa vojsk medzi Dunajom a Tisou a Dolného Rakúska povýšil na generála. Preslávil sa dobytím Rábu v roku 1706. Stal sa jedným z hrdinov románu Móra Jókaiho Levočská biela pani, keď pre záchranu majetkov vydal v roku 1710 Levoču cisárskym vojskám a zložil sľub vernosti Habsburgovcom do rúk generála Loffenholtza. V rokoch 1706 - 1711 zastupoval svojho brata Petra II. vo funkcii gemerského župana.

Juraj II., Pavol a Mikuláš II. sa taktiež zúčastnili povstania Františka II. Rákociho, Juraj II., zakladateľ mladšej monockej vetvy, ako generál jazdy. V roku 1710 vydal po ročnom obliehaní Krásnu Hôrku cisárskemu generálovi Viardovi. Pavol Andráši sa v roku 1704 taktiež pridal k povstaniu Františka II. Rákociho, ktorý ho vymenoval za generála. Počas povstania sa zúčastnil v roku 1706 bojov pri Rábe a v roku 1708 pri Trenčíne.

Mikuláš II. Andráši, mních, velil počas povstania oddielu Turkov a kozákov, bol prezývaný ako derviš - generál, po povstaní sa vrátil do kláštora.

Dohoda bratov o výdavkoch

A práve do obdobia posledného stavovského povstania Františka II. Rákocziho spadajú i dve listiny o financovaní hradu Krásna Hôrka bratmi Andrášiovcami, synmi Mikuláša I. Andrášiho. 20. mája 1708 bola napísaná listina, v ktorej sa bratia Andrášiovi, Juraj II., Pavol, Matej III. a Štefan I. dohodli na riadení výdavkov ohľadom hradu Krásna Hôrka, keďže Peter II. sa v tej dobe zdržiaval, ako už bolo spomenuté, pravdepodobne na majetkoch svojej manželky.

V tejto listine sa vychádza v úvode z nariadenia Petra Andrášiho, týkajúceho sa rekonštrukcie hradu, ako i výplat osôb, ktoré sa podieľajú na chode hradu.

"My, nižšie podpísaní príbuzní, sme na opravu hradu Krásna Hôrka, takisto na mesačné výplaty posádkových hajdúchov a na osoby podieľajúce sa na správe hradu nariadenej Petrom Andrašim vydali tieto nariadenia nižšie uvedeným spôsobom."

V úvode sa dohodli na vyčlenení sumy 700 maďarských forintov na opravu hradu Krásna Hôrka: "s tým, že ten z nás, ktorý bude tu (na hrade) doma, bude sa tomu venovať, že peniaze uvedenej sumy dá do rúk úradníkovi Martinovi Rozmánovi, majstrom koľko a čo chce platiť, bez vedomostí príbuzných (bratia Andrášiovci) nech sa neopováži nič robiť, aby radšej nech viacerí z príbuzných vedeli, na čo sa minuli tieto peniaze".
Napokon sa Andrášiovci zhodli, že správou hradu bude poverený ten z bratov, ktorý sa na hrade bude zdržiavať, zároveň navrhli, aby výplaty dostávali hajdúsi vždy v prvý deň v mesiaci, ak by niektorý z dôstojníkov toto zanedbal, mal na hrade sa zdržiavajúci jeden z bratov dohliadnuť, aby mu to strhli z platu.

Mladší na hrad neprispieval

Z roku 1711 pochádza listina, ktorú napísal Štefan I. Andráši svojmu mladšiemu bratovi Pavlovi. V úvode listu Štefan pozýva svojho brata Pavla na spoločné stretnutie ohľadom financovania hradu.

"Dúfal som, nakoľko pri našom minuloročnom príchode ste neboli, Vaša milosť, prítomný, tohto roku aspoň prídete medzi nás, pretože aj Vy dobre viete, tak ako pre Vás, aj pre mňa akú veľkú námahu, výdavky ba i nebezpečenstvo znamená cestovanie a nie je to taká dištancia (vzdialenosť), aby sme sem každý druhý týždeň mohli prichádzať a odchádzať."

V ďalšej časti listu Štefan vyčíta bratovi, že najprv prisľúbil prispievať peniazmi na hrad, avšak doteraz tak neurobil.

"Príčinou toho, ako som sa dopočul, nie je nič iné než to, že Vy nemáte z hradu úžitok, ale toto nie je dostatočným dôvodom. Mám tam asi dve debny, ale aj tieto veru dám hneď vyniesť a už ani nepôjdem do blízkosti hradu. Veru aj ostatní spomedzi nás tak urobia, čiže hrad necháme opustený, nebudeme naň dávať peniaze.

Vzápätí vyjadruje nádej

"Preto sa nemáme pozerať na to, aký úžitok tu a teraz má niekto z nás z toho, ale pozerajme na to, že celá naša família má jeden domov (Krásna Hôrka), v ktorom naša família od samého začiatku tak seba, ako aj svoju povesť a statky z tohto udržiavala."

Do povedomia dáva aj nedávne stavovské povstania, počas ktorých boli mnohé hrady poškodené alebo aj zničené.

Ďalej píše: "na iné ani netreba myslieť, iba na dobré meno, povesť našich predkov, títo ho (hrad Krásna Hôrka) považovali za veľký klenot, my ho už pustošíme a opúšťame".

Znova nabáda brata, aby si svoj postoj voči financovaniu hradu premyslel. Bratovi pripomína i ďalšie výdavky týkajúce sa panstva v Monoku.

Hrozila exekúcia

"Len pre hajdúchov Vaša milosť nechce dať 29 forintov, ak ďalej nebude prispievať, nevyhne sa exekúcii z nehnuteľností, čomu by sa dalo predísť, ak by sa spoločne znášali ťarchy."

V závere listu opätovne prosí a vyzýva brata, aby sa podieľal na financovaní Krásnej Hôrky:

"O tom všetkom upozorňujem Vašu milosť a nepovažujte to za zlé, že som tieto veci musel napísať, mal som totiž prehľad o veciach, keď naďalej budete z Vašej strany tak pokračovať ako doteraz, nič dobré z toho nebude nasledovať.

Ba, prosím Vás aj pre Boha, keďže sme príbuzní, vo všetkých veciach buďme k sebe ako pokrvní príbuzní, aj Boh nás požehná iba vtedy, a pred ľuďmi budeme iba tak pochválení a mať dobré meno. Pretože je nemožné, keďže Vaša milosť sa rovnako delí s nami, aby rovnako neniesol ťarchy."

Krásnu Hôrku do roku 1710 obýval Štefan I. Andráši, ktorý po smrti manželky Žofie Šeredyovej opustil hrad a presťahoval sa do Betliara.

Autor: Martina Bošková

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.