Chrám bol vybudovaný na vyvýšenej zarovnanej terase Torysy (276 m n. m.), pod Šarišským hradom, stredovekým centrom stolice. Kostolík stál v tesnej blízkosti zaniknutého kláštora augustiniánov, ktorý bol v 13. a 14. storočí najvýznamnejším v celej župe. Preto staviteľom kaplnky bol najskôr tento cirkevný rád, zažívajúci v polovici 14. stor. vrchol svojho rozvoja v najdôležitejšom meste stolice. Písomné pramene neposkytujú dostatok informácií o vzniku stavby, no jej architektúra svedčí o výstavbe práve okolo polovice 14. stor. Dokonca je možné nájsť analógiu s farským kostolom v Prešove, s ktorým bol v polovici 14. stor. slohovo príbuzný (vestfálsko-hesenská gotika) a možno mali i spoločného staviteľa.
Najväčší, až celoslovenský význam tejto sakrálnej stavby spočíva v jej atypickej architektúre. Kaplnka je totiž iba presbytériom väčšieho, nedokončeného kostola. Zastavenie výstavby malo zrejme súvis s úpadkom mesta ako aj kláštora koncom 14. stor. Rozostavanú stavbu sa snažili potom provizórne sfunkčniť tak, že z nej spravili len kaplnku.
Na mieste víťazného oblúka tak vybudovali západnú stenu, na ktorú dosadala na nové pomery upravená klenba. Zaklenutím na dve časti gotickej krížovej rebrovej klenby dosiahol staviteľ aspoň približné rozdelenie stavby na malú a značne širokú svätyňu s polygonálnym uzáverom a na štvorcovú loď rovnako malých rozmerov. Víťazný oblúk absentuje a na jeho mieste sa spájajú len kamenné rebrá bez svorníka. Interiér bol presvetlený štyrmi vysokými gotickými oknami s hrotitým záklenkom. Zaujímavosťou je, že všetky boli umiestené v jednotlivých výklenkoch päťbokého uzáveru svätyne a nie v západnej časti stavby, v neskoršej lodi. Do chrámu viedol len jeden vstup, zo západu a predstavoval ho značne široký lomený portál s bohatou profiláciou. Západné priečelie kostola bolo ešte v stredoveku vyzdobené nástennými maľbami. Roku 1599 bola dokončená oprava stavby a odvtedy stojí kostol až dodnes bez výraznejších zásahov.
Stavba je zachovaná v takmer stopercentnom intaktnom stave zo stredoveku a jediným stavebným zásahom bolo čiastočné zamurovanie okien, zrejme na zlepšenie statiky. V hrubých kamenných múroch sú zachované štyri lomené okná s jedným výžľabkom v šikmom ostení a zvyškami kružby. V západnej stene zostali nábehy víťazného oblúku a ústupkový gotický portál s troma vyžľabeniami a hruškovými profilmi rebier. Exteriér dotvára osem pôvodných oporných pilierov, z ktorých dva sú východnými múrmi nerealizovanej lode. Na fasáde nad okenným záklenkom sa nachádza sgrafitovaný letopočet 1599 so štylizovanou ľaliou a iniciálami.
Interiér je zaklenutý krížovou klenbou s rebrami hruškového profilu. Ich prekríženie vo svorníkoch je ozdobené kamennými reliéfmi s motívom rotujúcich dubových listov, resp. štvorlístkom. Rebrá dosadajú na valcové prípory, ktoré sa skladajú z troch častí. Drieky začínajú v oválnych pätkách a ukončené sú kalichovitými hlavicami. Jednotlivé hlavice sú ešte zdobené reliéfmi abstraktných rastlinných ornamentov. Najvýchodnejšie a najzápadnejšie hlavice prípor obsahujú motívy jednoduchých listov viniča, ďalšie hlavice vo svätyni majú listy dubové a hlavice strednej časti klenby, rozdeľujúcej chrám, majú pás listov viniča, prepojených stonkami. V interiéri v južnej stene svätyne sa ešte nachádza kamenný výklenok s trojlaločným záklenkom. Vnútorné vybavenie kostola bolo odstránené v posledných rokoch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
