dielo predstavujem pod jeho domácim, teda nemeckým názvom. No ale hneď to preložím: podľa môjho slovníka sa výraz Schwebebahn prekladá ako visutá lanová dráha, ale v tomto prípade treba prívlastok lanová škrtnúť.
Najstaršia v Európe
Dnes teda predstavíme visutú dráhu či visutú železnicu v nemeckom meste Wuppertal, ktorá je najstaršou takouto dráhou na našom kontinente. Nemecký výraz Schwebebahn pritom doslova znamená vznášajúca sa dráha, čo je vcelku veľmi príhodné pomenovanie. Vozne tejto dráhy sa pri pohybe skutočne „vznášajú" nad údolím rieky Wupper, pretože zdola vôbec nevidno, ako sú upevnené na nosnú koľajnicu.
Je to vlastne monorail
Wuppertalská Schwebebahn patrí z konštrukčného hľadiska medzi jednokoľajové železnice, ktoré sú v anglickej (ale i inej) literatúre označované výrazom monorail („monokoľajnica"). Existuje viacero systémov dráhy monorail, pričom pri niektorých vozne akoby obkročmo „sedeli" na vodiacej koľajnici, u ďalších sú vozne zavesené na koľajnici nad nimi. Možno si položiť otázku, prečo sa práve Wuppertal rozhodol postaviť monorail, teda svoju unikátnu Schwebebahn.
Zlúčili sa viaceré mestá
Tu treba hneď spomenúť, že v období vzniku Schwebebahn žiaden Wuppertal neexistoval. Dnešný Wuppertal vznikol až 1. augusta 1929, a to zlúčením dvoch veľkých miest (Barmen a Elberfeld) a troch menších miest (Ronsdorf, Cronenberg a Vohwinkel). Nové mesto sa spočiatku volalo Barmen-Elberfeld, ale po ankete medzi obyvateľmi bolo v roku 1930 premenované na Wuppertal (doslova údolie Wuppera).
Tiahne sa údolím riečky Wupper
Tým sa vlastne zvýraznilo, že toto mesto sa ťahá v dĺžke okolo 15 kilometrov údolím rieky Wupper. Búrlivý rozvoj priemyselných miest Barmen i Elberfeld si už koncom 19. storočia vyžadoval riešenie verejnej dopravy. Veľkým problém pritom bolo to, že celá zástavba sa tiahne pozdĺž pomerne úzkeho údolia riečky Wupper, čo viedlo k enormnému zaťaženiu jednej komunikácie. Do roku 1895 zvládala osobnú dopravu ako-tak konská dráha, ktorú v nasledujúcom roku vystriedala klasická električka.
Problémy dopravy v údolí
Tá však nedokázala zvládnuť stále narastajúce nároky na dopravu medzi sesterskými mestami v uzučkom údolí rieky Wupper. Radní páni zvažovali, ako ďalej riešiť stále problematickejšiu dopravu v ich mestách, tvoriacich vlastne už súmestie. Myšlienka vybudovať podzemnú dráhu bola síce lákavá, ale vzhľadom na geologické pomery nerealizovateľná. Tu sa na scéne objavuje istý pán Carl Eugen Langen, pruský kráľovský komerčný radca, vynálezca, konštruktér a podnikateľ.
Vymyslel to Langen
Langen vo svojom cukrovare v Kolíne nad Rýnom vybudoval nákladný dopravný systém, pri ktorom sa malé vozíky pohybovali po koľajniciach na strope. Dôvtipný Langen si čoskoro uvedomil, že takýto podvesný systém by sa dal použiť aj na prepravu ľudí, a to najmä tam, kde sa ťažko dá vybudovať klasická pozemná komunikácia (železnica či cesta). Langen si napokon dal patentovať svoj systém zavesenej jednokoľajovej železnice na dopravu osôb.
Schwebebahn - vznášajúca sa dráha
Samotný Langen nazval svoju železnicu Schwebebahn, čiže vznášajúca sa dráha, a odporučil ju mestám pozdĺž rieky Wupper ako konečné riešenie problémov dopravy. V roku 1887 bola vymenovaná Barmská a Elberfeldská komisia pre nadzemnú dráhu, ale k samotnej výstavbe bolo ešte ďaleko. Inovatívny dopravný prostriedok mal, ako to už býva, nadšených zástancov i vášnivých odporcov. Komisia definitívne rozhodla v prospech výstavby Schwebebahn 22. septembra 1894.
Ďalšie mestá ho odmietli
V tejto súvislosti možno spomenúť, že Langen svoj patentovaný systém ponúkal aj mestám Vroclav, Berlín a Mníchov, tie ho však odmietli. S vlastnou výstavbou trate sa začalo v roku 1898. Jednokoľajová trať, na ktorej sú zavesené vozne, spočíva na priečnych rámových konštrukciách ukotvených zväčša na brehu riečky Wupper (len malá časť dráhy vedie nad ulicami). Slávnostné chvíle zažila ešte nedokončená dráha 24. októbra 1900, keď jazdu na krátkom úseku absolvoval cisár Wilhelm II.
Začatie prepravy v marci 1901
Preprava verejnosti na prvom úseku, medzi stanicami Zoo a Kluse, sa začala 1. marca 1901, úsek medzi Zoo a Vohwinkel bol otvorený 24. mája 1901. Preprava na celej trati, ako ju poznáme dnes, sa začala 27. júna 1903. Celková dĺžka wuppertalskej Schwebebahn je 13,3 km, z toho desať kilometrov tejto dvojkoľajnej trate vedie ponad riečku Wupper, takže trať v podstate nezaberá žiadne tak vzácne miesto na zemi. Na trati je celkovo 20 staníc. Pri výstavbe trate a staníc sa spotrebovalo 19 200 ton ocele. Trať spočíva na 472 priečnych nosníkoch.
Denne okolo 75 000 cestujúcich
Celkové náklady na výstavbu boli 16 miliónov zlatých mariek. Doba jazdy z jednej koncovej stanice do druhej je 28 až 30 minút. Súpravy môžu jazdiť rýchlosťou až 60 km/h, priemerná rýchlosť jazdy je 26,6 km/h. vzhľadom na topografiu mesta Wuppertal sa touto unikátnou železnicou možno dostať k všetkým dôležitým cieľom. Denne prepraví Schwebebahn okolo 75 000 ľudí, ročne je to okolo 23 miliónov ľudí.
Hliníkové trojčlánkové súpravy
V súčasnosti jazdí po trati 27 moderných trojčlánkových súprav, dodaných v rokoch1972 až 1975. Tieto súpravy, zhotovené prevažne z hliníka, sú dlhé 24,06 metra a ich hmotnosť je 22 175 kg. V každej súprave môže cestovať 204 ľudí, z toho 48 sediacich. Na pohon súpravy slúžia štyri elektromotory, každý výkonu 50 kW. Motory sú napájané jednosmerným napätím 600 V. Vypadol z neho slon
Zaujímavosťou je, že súpravy sa v zatáčkach odstredivou silou nakláňajú, pričom náklon je obmedzený na 15 stupňov. Zreštaurovaný cisársky vozeň, vyrobený v roku 1900, si možno objednať na špeciálne jazdy a slúži aj ako pojazdná kaviareň. Napriek už vyše 105-ročnej prevádzke sa v histórii Schwebebahn vyskytlo len minimum nehôd. Najkurióznejšia z nich sa stala 21. júla 1950, keď cirkus Althoff chcel kvôli reklame previezť v jednom vozni malé sloníča Tuffi. Zvieratku sa však už po niekoľkých metroch jazda znepáčila, prerazilo stenu vozňa a skončilo s odreninami v rieke Wupper.
Jediná vážna nehoda
Jediná nehoda so smrteľnými následkami sa stala 12. apríla 1999, keď súprava narazila do dielu na koľajnici, ktorý robotníci zabudli odmontovať. Pri náraze sa odtrhol predný podvozok (vlastne „nadvozok", keďže je na streche vozňa) a vagón sa zrútil do riečky, pričom zahynulo päť ľudí. Mimochodom, Košičania snáď vedia, že Wuppertal je od roku 1980 družobným mestom východoslovenskej metropoly. Meno Košíc nesie časť nábrežia riečky Wuppertal. Mesto Wuppertal dokonca vydalo v slovenčine brožúru o Schwebebahn, pričom tento výraz je v nej preložený ako podvesná dráha. Môže byť aj tak.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
