aditeľskej stoličke.

PREŠOV. Tradícia, ktorá sa spájala s Prešovom a Solivarmi, sa smutne skončila po 83 rokoch, počas ktorých bola firma jediným slovenským výrobcom kuchynskej soli. Konkurz a následné rozpredávanie majetku spôsobili, že dnes je areál opustený, zmizla technológia a zamestnanci si hľadajú novú prácu.

Slaný život

Desaťročia však boli Solivary prosperujúcou spoločnosťou, ktorá ťažila, spracovávala a vyvážala soľ do celej Európy. Bola dokonca jedinou fabrikou v bývalom Československu a na jej dodávku sa spoliehali aj Maďari.

"Je mi ľúto, že sa to tak skončilo, ale dalo sa to predpokladať. Konkurencia nespí," vyslovil svoj názor na neslávny koniec firmy. Dodal, že najväčšiu konkurenciu mali v Rakúsku, kde majú kvalitnejšie ložisko a vyrábali 10-krát viac soli ako v Prešove. Pripomenul však, že Solivary sa viackrát ocitli v krízovom režime. Cena soli bola totiž nízka. Kilogram soli stál kedysi 80 halierov, dnes je to 80 centov. Za jeho éry do Solivarov nakúpili modernú technológiu, ktorá však už v roku 2003 bola zastaraná. Odvtedy sa neinvestovalo a podľa Markoviča sa pod krach podpísal aj tento faktor.

Na otázku, či sa výroba soli ešte niekedy môže oživiť, zareagoval: "Nie. Do technológie by sa muselo veľa investovať a do toho sa asi už nikto neodváži ísť. Jediná šanca je ešte ložisko v Zbudzi (okres Michalovce), ktoré je desaťkrát väčšie ako solivarské. Tam bola perspektíva, ktorá sa doteraz nevyužila."

Poradca na Kube

V čase, keď bol ešte riaditeľom Solivarov, pozvali ho na Kubu, aby im ako poradca pomohol postaviť solivar. Keďže ťažili len morskú soľ, potrebovali sa ju naučiť filtrovať, aby ju mohli používať na medicínske účely do infúznych roztokov. "Dochádzal som tam štyri roky, solivar sme postavili, dokonca sme im dodali aj našu zastaranú technológiu a naučili ich soľ filtrovať, ale netrvalo to dlho. Kubánci majú naozaj inú mentalitu a nedokázali si ten solivar udržať. Keď som tam prestal chodiť, do dvoch rokov to celé zaniklo," zaspomínal na svoje poradcovské obdobie na Kube.

So soľou ostal spojený doteraz. Vyrába tabletovú a kúpeľnú soľ pre domácnosti, ale aj posypovú pre zimnú údržbu komunikácií. Surovinu si už roky dováža z Poľska. "V mojom veku je to už skôr o zábavke, ako o podnikaní. Skôr mi ide o to, aby som udržiaval staré kontakty a priateľstvá z čias profesionálnej éry," konštatoval.

Zo syna a vnuka vychoval pilotov

Jeho najväčšou vášňou je však lietanie. Na rôznych letiskách sa pohybuje už od svojich pätnástich rokov. Ako chlapec sa nemohol dočkať, kým vyrastie a bude môcť pilotovať lietadlo. Keď sa ženil, už vtedy upozorňoval svoju manželku Annu, že sa o jeho priazeň bude musieť deliť s lietadlami. "Možno si myslela, že ma to časom prejde, ale nakoniec sa s tým zmierila," dodal so smiechom.

So svojou vášňou žije už 60 rokov a aj teraz aktívne lieta. Je predsedom Aeroklubu Prešov a nevynechá žiadnu možnosť plachtiť vo vzduchu. "Lietam na všetkých typoch lietadiel a naučil som to veľa ľudí, dokonca aj vojenských pilotov. Aj svojho syna, ktorý je teraz kapitánom Českých aerolínií a pilotuje Air-bus najmä do USA a Kanady. Neskôr som to naučil aj vnuka a ten teraz lieta na európskych linkách," prezradil nám Gejza Markovič.

Desiatky rokov sa zúčastňoval na rôznych súťažiach v bezmotorovom lietaní aj v akrobacii. "Lietanie je pre mňa rovnaká závislosť, ako pre fajčiara cigarety. Ten pocit voľnosti a slobody vo vzduchu sa nedá porovnať s ničím. Vyvetrám si hlavu a na zem sa vrátim vyrovnaný s pocitom šťastia," opísal svoje zážitky.

Lokálpatriot

Netajil, že mnohokrát mal pokušenie usadiť sa v iných slovenských mestách či v zahraničí, ale napokon vždy zvíťazila jeho láska k Prešovu. Žije v ňom 75 rokov a za ten čas sa na primátorskom stolci vymenilo viacero ľudí. Stále však verí, že z Prešova raz bude živé a atraktívne mesto. "Verím, že keď sa kríza skončí, bude sa toto mesto ďalej rozvíjať a mladí ľudia nebudú musieť odchádzať za prácou do zahraničia. Myslím si, že veľký potenciál, ale aj rezervy máme v rozvoji turizmu. Je tu čo obdivovať, ale nevieme sa predať, aby sme mali príjmy aj z turistického ruchu," poznamenal Markovič.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.