várňuje, ihrá jej osobnosť najrôznejšími odtienkami. Čo sa skrýva pod napohľad prostorekou, dynamikou sršiacou osôbkou, s ktorou je neraz ťažké držať krok, nie je ľahké rozlúsknuť. Niekedy však ani netreba chcieť až tak detailne to preskúmať. Niekedy sa stačí nechať nakaziť jej prívalovými vlnami humoru.
Pred dvoma rokmi ste mi v rozhovore povedali: "Divadlo je môj domov, je to moja ´rodina´, s ktorou som niekedy častejšie ako so svojimi skutočnými rodinnými príslušníkmi." Koncom tejto sezóny ste však dali v Slovenskom národnom divadle výpoveď. Prečo?
- Divadlo sú pre mňa 3 veci - stav mysle, umenie, ktoré sa robí na javisku, a inštitúcia. Ja som sa s inštitúciou zrazila ako s koňom a nedopadla som dobre, takže už nechcem byť v inštitúcii. To však neznamená, že ako stav mysle a umelecký žáner, ktorý milujem, si to nechcem nechať aj naďalej.
Kde by ste sa teda teraz rada realizovali?
- S Milanom Lasicom chceme už asi 3 roky naštudovať predstavenie podľa filmu "Vôňa ženy", no doteraz sme si na to nenašli čas, pretože ma v národnom žmýkali ako taký citrón. Takže teraz sa na to hádam čas nájde. No predovšetkým mám chuť na trošku iné, menej divadelné projekty.
Tak čujme - po čom piští vaše umelecké srdce?
- Chcem robiť niečo s inými ľuďmi, povedzme, že v Košiciach, a povedzme, že spievať.
Skôr ako ma bude zaujímať, čo znamenajú tie inotaje ukryté v predošlej vete, chcem sa opýtať ešte na jedno - hoci ste z Národného divadla odišli, predsa len mu jedno nemôžete uprieť - splnilo vám váš umelecký sen. Pred dvoma rokmi ste mi prezradili, že by ste si chceli zahrať Annu Kareninu.
- Však som to povedala!? Pamätáte si na to?
Samozrejme, že si pamätám. Splnilo toto naštudovanie vaše očakávania?
- Absolútne! Je to presne, ako som si to predstavovala - nádherné. Často je totiž dramatizácia urobená tak, že vystihuje viac toho, kto ten "výcuc" z daného románu robil, než dielo samotné. No táto dramatizácia sa stretla aj s mojím videním toho, čo je tam krásne a dôležité.
Čo je tam krásne a dôležité?
- Ja. A ešte sa mi páči Táňa Pauhofová, Ľuboš Kostelný, Maťko Huba. A trošku sa mi páči aj Maštalír. Ten sa mi nemôže páčiť veľmi, lebo veľmi sa páči Táni Pauhofovej. (Smiech)
Pred 2 rokmi ste mi na otázku smerujúcu k prípadnému prírastku do rodiny povedali: "Kúpili sme si psa a razom som si spomenula na všetko, čo prinášalo obdobie, keď bol môj syn ešte maličký. Takže počkáme, kým bude mať pes aspoň rok." Váš pes má už 2 roky. Nastal teda čas, keď by ste mohli rozmýšľať nad ďalším bábätkom...
- No áno, len medzičasom máme ďalšieho psa. Polročného syna toho, ktorý má teraz dva. Takže situácia sa opakuje.
Dokedy si ešte plánujete šteniatkami "zachraňovať kožu"?
- Nezachraňujem si kožu. Zachraňujem Slovensko pred populáciou, ktorá by vychádzala z mojej spálne.
Myslíte, že by to bol veľký "prúser"?
- No, minimálne by bolo Slovensko zas o niečo zdynamizované. (Smiech)
No a prezraďte teraz niečo na margo vašich plánov so spievaním v Košiciach...
"Chcem robiť niečo s inými ľuďmi - povedzme, že v Košiciach, a povedzme, že spievať"
- Má to byť projekt s Mariánom Čekovským.
"Na scénu" vstupuje Marián Čekovský: Dnes sme sa dohodli so Zuzkou a Petrom Batthyanym na spoločnom projekte. O čom to bude, zatiaľ neprezradíme, ale s takými talentovanými a spontánnymi ľuďmi sa dá robiť čokoľvek. Dôležité je len dotiahnuť veci do konca. Určite to bude zaujímavé a možno aj s mierne erotickým nádychom. (Smiech)
Erotickým? Veď Zuzana predsa odmietla postavu milenky Zuzany vo filme Jánošík práve preto, že v ňom mala mať 3 erotické scény...
- To je pravda, že som to odmietla. Ale Čeky to s tou erotikou myslel tak, že keďže to nemá byť DVD-čko, ale CD-čko, tak by sme tú erotiku vložili do hlasu.
Rozumiem. Ale prečo ste vlastne odmietli tú postavu Zuzany?
- Pretože, keby som tam bola nahá, na druhý deň po premiére som na titulke tak, ako ma Boh stvoril. A nechcem, aby toto dostal môj 12-ročný syn "naložené" v škole od svojich spolužiakov. Chránim svoje dieťa najlepšie, ako to viem, aj na úkor svojej kariéry. Nevravím, že je to bulvárny teror, ktorý ma nejako obmedzuje. Skrátka, je to tak. Každá doba priniesla svoje. Táto doba priniesla bulvár. Azda neprežije. (Smiech)
Máte aj nejaké ďalšie filmové ponuky?
- Mám doma 2 české scenáre, ale ešte som ich nestihla prečítať.
Počas celého nášho rozhovoru vás tu líči akási...
- To je Klára. Klára je "najvác". (Smiech) Milujem Kláru, lebo je to jediná baba, ktorá ma dokáže upravovať za pochodu. Ja totiž nedokážem sedieť 20 minút v pokoji, aby ma niekto nalíčil. A Klára to dokáže aj pri šoférovaní.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
