Veľmi nás zaujíma napríklad to, či ešte kdesi vo vesmíre existuje život v rovnakej alebo podobnej forme, akú má život na našej matičke Zemi. V tejto súvislosti sa natíska otázka, či život, ktorý existuje na našej planéte, vznikol tu, alebo bol prípadne k nám "importovaný" z iného vesmírneho telesa.
Hľadanie stôp života
Jedným z vesmírnych kandidátov, na ktorých by sa podľa predpokladov vedcov mohli objaviť stopy bývalého (či dokonca terajšieho) života, je planéta Mars. Tú študovali a študujú mnohé vesmírne sondy. Jednou z nich je aj vesmírna sonda Mars Express, ktorú vyvinula a vypustila európska vesmírna agentúra ESA. Tá obieha okolo Marsu od decembra 2003, pričom jej prístroje podrobne mapujú atmosféru i povrch tejto planéty. Prístroje na vesmírnych sondách nám však niekedy poskytnú informácie, ktoré sú pre vedcov veľkým a nečakaným prekvapením.
Záhadný signál
To sa stalo aj krátko po tom, čo spektrometer sondy Mars Express začal na pozemné stanice vysielať namerané údaje o zložení marťanskej atmosféry. Vittorio Formisano z rímskeho ústavu interplanetárnej fyziky CNR si v prijímaných údajoch všimol záhadný signál. Ukázalo sa, že okrem predpokladaných plynov (napríklad kysličníka uhoľnatého a vodnej pary) sa v atmosfére nachádza aj metán. "Existujú síce spôsoby produkcie metánu bez životných procesov, napríklad vulkanickou činnosťou, ale je to práve možná biologická cesta, ktorá vyvolala záujem o tento objav", povedal Formisano.
Metán bol prekvapením
"Metán bol prekvapením, neočakávali sme to", povedal hlavný vedec ESA pre výskum Marsu Agustin Chicarro. Dôvod je ten, že na Zemi je väčšina metánu produkovaná vyššími formami života, a to napríklad dobytkom pri trávení potravy. Preto sa vedci domnievajú, že metán na Marse môže byť prejavom života, aj keď je možno pravdepodobnejšie, že je výsledkom sopečnej činnosti.
Mars zrejme nespí
V každom prípade nie je planéta Mars takou "spiacou" planétou, za akú sme ju doteraz považovali. Je to veľká novinka pre planétu, ktorá bola považovaná za biologicky a geologicky už neaktívnu. Detegovanie metánu prístrojmi sondy Mars Express nie je izolovaným objavom. Už v dobe, keď táto sonda bola ešte len na ceste k Marsu, dva nezávislé tímy astronómov objavili pomocou pozemných teleskopov stopy metánu v atmosfére Marsu. Po piatich rokoch intenzívneho štúdia sa definitívne potvrdila existencia metánu v marťanskej atmosfére.
Do atmosféry sa dostal nedávno
Táto skutočnosť postavila pred vedcov skutočnú hádanku. Podľa počítačových simulácií je metán v prostredí marťanskej atmosféry stabilný približne 300 rokov. Pozorovaný metán musel byť teda generovaný pomerne nedávno. V januári 2009 publikoval tím z Goddardovho centra vesmírnych letov (súčasť NASA), ktorý vedie Michael Mumma, informácie o tom, že metán, ktorý pozorovali v roku 2003, bol sústredený v troch oblastiach planéty. To naznačuje, že metán bol uvoľnený do atmosféry len nedávno a pozorovali ho prv, než sa stačil rozptýliť okolo celej planéty. Potom ale veci nabrali dramatický spád.
Veľmi rýchlo "zmizol"
Namiesto toho, aby metánu trvalo do jeho vymiznutia 300 rokov, temer úplne "zmizol" do začiatku roka 2006. Je úplne zrejmé, že na Marse sa deje čosi nezvyklé. "Mysleli sme si, že rozumieme, ako sa metán na Marse správa, ale ak sú merania správne, uniklo nám čosi dôležité," povedal Franck Lefévre z Univerzity Pierra a Márie Curieových v Paríži a dodal: "Niečo odstraňuje metán z atmosféry 600 ráz rýchlejšie než predpovedajú modely." Lefévre so svojím tímom skúmal vymiznutie metánu pomocou počítačového modelu marťanskej klímy.
Počítačový model zlyháva
Ich výsledky, zverejnené nedávno, ukázali, že počítačový model síce dobre reprodukuje správanie sa ozónu a kysličníka uhoľnatého, ale nie schopný reprodukovať dianie s metánom. Vedci sa domnievajú, že príčinu rýchleho ubúdania metánu možno hľadať na povrchu planéty. Buď je metán zachytávaný prachom alebo ho "ničia" veľmi reaktívne chemické látky, akou je peroxid vodíka. Ak ide o druhú zo spomenutých dvoch možností, je povrch oveľa "nepriateľskejší" voči organickým molekulám (teda molekulám, obsahujúcim uhlík), než si vedci doteraz mysleli.
Budú musieť ísť pod povrch
Tým sa skomplikuje hľadanie stôp bývalého či súčasného života na Marse a budúce rovery (sondy, pohybujúce sa po povrchu planéty), budú musieť pri hľadaní týchto stôp vŕtať hlbšie pod marťanský povrch. Kvôli rozlúšteniu metánovej záhady Marsu usporiada ESA a talianska vesmírna agentúra ASI v novembri trojdňovú konferenciu. Na tejto konferencii chce vedecký tím sondy Mars Express prezentovať globálnu mapu rozloženia metánu na Marse. Vedci chcú tiež prediskutovať získané výsledky a dohodnúť sa na ďalšej stratégii výskumu metánu. "Porozumieť metánu na Marse je jednou z našich špičkových priorít," povedal O. Witasse, vedec ESA pre projekt Mars Express.
Čo je zdrojom metánu?
Vedci chcú zistiť, kde sú na Marse lokalizované zdroje metánu a aký je jeho deštrukčný mechanizmus, ktorý je oveľa účinnejší než známe atmosférické procesy. Ak k takejto deštrukcii dochádza len v blízkosti povrchu, potom tam existujú veľmi "tvrdé" podmienky na to, aby tam prežili organické molekuly. Možno ešte spomenúť, že marťanskú atmosféru tvorí najmä kysličník uhličitý (95 %), vo zvyšku sú najväčšími zložkami dusík a argón. Sonda Mars Express bola ruskou raketou Sojuz-Fregat vypustená 2. júna 2003 a v činnosti by mala byť (po treťom predĺžení) do konca tohto roka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
