Ak na zhromaždenie nebolo povolenie, lebo organizátori si oň ani nežiadali, tak s „nulovou toleranciou“ (Čaplovič) predovšetkým nie je v súlade, že sa vôbec s mítingom začalo a rečnilo. Regiment kukláčov robil najprv štatistov, aby sa potom nechal zahádzať kameňmi. Kritika, že policajti boli opäť premotivovaní a zásah neprimeraný, naráža na úskalie, že boli napadnutí. Na rozdiel, napr., od Dunajskej Stredy.
Hnutie pána Kotlebu nič nevyrieši a neurobí s tým, čo sa nazýva, povedzme, otázka (kriminalita) neprispôsobivých. Darmo občania-domorodci z Michalian im vyjadrili sympatiu, sú to explicitní rasisti a ako takí ohrozujú demokraciu. Reálny kultúrno-sociálny problém, s ktorým si zatiaľ neporadil v širšom regióne nikto, berú do úst iným jazykom ako médiá a „establishment“, čím vytvárajú falošnú ilúziu ochrancov obetí istého typu trestných činov a riešení, ktoré nemajú. Princípom kolektívnej viny celého etnika rozdúchavajú rasovú nenávisť a šíria pocit ohrozenia i medzi takými príslušníkmi rómskej menšiny, ktorí sú slušní, chodia do práce a v živote nič cudzieho nevzali. (Vrátane sociálnej dávky, akú poberajú aj mnohí „bieli“). Je nezlučiteľné s liberálnou demokraciou, aby skupina ľudí žila v strachu len preto, lebo má istú farbu kože. Zároveň, to, že „pospolitosť“ a podobní sa v strete so štátom odvolávajú na slobody zhromažďovania a slova, je mimoriadne nebezpečné, keďže vytvárajú silný dopyt po ich oklieštení. Na to, paradoxne, naleteli aj médiá, neuvedomujúc si, akým darom sa pre vlády ako Ficova (Putinova!!) „boj proti extrémizmu“ stáva. Neexistuje jediný dôvod Kotlebu a spol. vziať na milosť, sympatizovať s nimi či tolerovať nad rámec občianskych práv, ktoré im patria z ústavy.
Skutočnosť, že v osadách sú neznesiteľné pomery a občania v susedstve sú ohrození na životoch i majetku, je jednoznačné zlyhanie štátu. Niet ospravedlnenia pre Kaliňáka ani Packu, ak miliardami vyfutrovaná polícia, plytvajúca peniazmi dínom-dánom (je to tak!), nedokáže zjednať v týchto lokalitách, nech ide o Michaľany či Jasov (ďalšia vražda!), pokoj a poriadok. Dlhodobo zodpovedné sú aj spoločenské elity, ktoré majú plné huby menšinových práv do tej absurdnej miery, že pomenovať niektoré javy sa odváži len chumaj ako Kotleba, lebo každý iný, kto by si trúfol, je „rasista“. Verejný tlak vyvarovať sa pomenovania skutočností, čo by mohli uraziť minoritu, obmedzuje slobodnú diskusiu. Vnútorná cenzúra je rodnou matkou „kotlebovcov“; netoleruje sa kritika „znevýhodnených“ skupín, pričom pod povrchom sa sýtia vo verejnosti postoje, ktoré sú rasistické, lebo iné k dispozícii nie sú. Len kvákanie Čaplovičov a Kaliňákov, ktorí nemajú poňatie, ako naložiť s patologickými javmi v časti rómskeho etnika a vynucovať zákon.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
