Sú veľkým prísľubom, že Slovensko sa ako prvá krajina západného okruhu vyhne nástrahám konzumnej spoločnosti.
Návrh Viery Tomanovej na zvýšenie minimálnej mzdy od začiatku budúceho roka je presne to, čo chýba slovenskému priemyslu, aby prepady produkcie stabilizoval udržateľne na dvojcifernej úrovni. Vynikajúca ministerka práce síce ešte netuší, že o koľko sa odváži, ale ak vezmeme za slovo premiéra, ktorý sa tým vyhrážal už dávnejšie, tak by to mohlo byť päť-desať percent. Uvidíme, ale aj o čosi kratší skok by už mohol pekne podporiť nezamestnanosť na Slovensku. Najmä tým zamestnávateľom, ktorí sa boria s platobnou neschopnosťou, padne takéto ďalšie ako nebeský dar. Presne takýto stimul potrebujú, aby firmu definitívne zavreli... Isteže, minimálnu mzdu poberá len minimálny počet zamestnancov, ale ten efekt, ktorý bude zvýšenie mať na vyššie platové poschodia, zvykne mať podobu mexickej vlny. V kríze, azda, môže nastúpiť aj alternatívny scenár – vrátnik a inžinier si podajú ruky v susedných tarifných pásmach, nastane sociálna rovnosť a beztriedna spoločnosť... Z pozície základného rozumu je úplne nepochopiteľné, ako pri šesťpercentnom páde HDP, keď pokles reálnych príjmov v národnom hospodárstve je na spadnutie, môže niekomu vôbec napadnúť hrať sa s minimálnou mzdou, proti ktorej i v najlepších časoch je kľúčový argument ten, že odoberá pracovné miesta, tlačí zamestnávateľov k prepúšťaniu najmenej kvalifikovaných síl.
Cez sklá akvária, v ktorom žije Fico so svojím tímom znalcov, sa zdajú tykadlá komára ako chobot slona. Alebo naopak. Sľub premiéra, že jeho vláda v každom prípade zastaví strádanie poľnohospodárov (!!), lebo je neudržateľné, aby sa za veľké peniaze dovážali výrobky, ktoré vieme vypestovať aj doma, sa tvári ako klasický populizmus a uplácanie jednej záujmovej skupiny. Má ale nebezpečný hrot. Nechajme bokom, že len idiot, len idiot by dovážal za veľké peniaze tovar, ktorý môže lacnejšie zohnať doma a teda predávať s vyšším ziskom. Ak ale niečo táto pekná kríza Slovensku ukazuje, tak najmä to, že je "exportne orientovanou" ekonomikou, ktorá je vitálne odkázaná na slobodný obchod. Čo by tento geniálny premiér povedal, keby takto v susednom či vzdialenejšom zahraničí niekto tiež deklaroval, že "je neudržateľné", aby sa nejaký slovenský "šunt", aký si oni predsa vedia vyrobiť aj doma, len tak hore-dole dovážal a vyhlásil, že on teda proti tomu zakročí... Veľmi by sa to súdruhovi Ficovi, ktorý má práve na tanieri, čo dokáže spôsobiť výpadok zahraničného dopytu, nepáčilo. Takých špekulantov (mudrlantov), ktorí by vlastné trhy uzavreli, ale zároveň očakávajú, že všetky cudzie by im zostali otvorené, splodila táto kríza mraky. Napríklad Sarkozy, všakáno. Lenže všetci už stíchli, lebo si práve bolestivo uvedomujú, aký kľúčový pre bohatnutie národov je voľný obchod. Len nášmu milému Ficovi to nie a nie dôjsť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
