Na svet by malo prísť o dva mesiace a autorka hitov Zbierka hriechov či Búrka sa už nevie dočkať, kedy dorazí na koncertné pódiá spolu s ním.
Na festivale na Šírave sa zdalo, že vám rastúce bruško nerobí pri spievaní vôbec žiadne problémy. Je to tak?
- Bruško rastie a tie pohyby sú už také materské, ale stále sa snažím byť mladá 20-ročná baba, ktorá to na pódiu v pohode zvláda. Bábätko je už nad pupkom, to znamená, že keď sedím a trochu sa hrbím, ťažšie sa mi dýcha. Ale keď stojím, je to v poriadku.
Máte nejaké iné tehotenské ťažkosti? Nevoľnosť, pachute, pavône a pod.?
- Momentálne som v siedmom mesiaci. Do šiesteho mesiaca som mala brutálne nevoľnosti, vracala som aj 7-krát za deň a bola som totálne vyčerpaná. Teraz je to to krajšie obdobie, všetko prešlo, maximálne sa mi zatočí hlava. Ale už môžem ísť do obchodu bez toho, aby som mala pri sebe igelitové vrecko... Teraz si to tehotenstvo konečne užívam. Niežeby som si doteraz neužívala, ale bolo to náročnejšie. Naše dieťatko však bolo vytúžené, plánovali sme ho a vyšlo to, tak som na nevoľnosti postupne aj zabudla.
Plánovať deti v dvadsiatke dnes nie je úplne prirodzený jav. :)
- Mám na to jednu odpoveď, ktorá je úplne pravdivá. Keby som mala pri sebe priateľa, ktorý by mal toľko rokov ako ja, určite by sme dieťa nečakali. Asi by sme študovali, alebo neviem čo. Asi by sme sa na to necítili. Ja som na tom asi tak, že sa duševne necítim na svoj vek, myslím, že som vyzretejšia, neviem prečo, ale cítim sa na 26. Mám pri sebe muža, ktorý po rodine vždy túžil a úplne sme si sadli. Keď žena nájde k sebe partnera, ktorý k nej zapadá ako puzzle, tak nie je čo riešiť. Pred Marošom som mala vzťah tri roky a toho muža som za ten čas nepoznala tak dobre ako Maroša za tri mesiace... Môže sa hocikto čudovať, že prečo, ako, tak skoro a pod. Naše vnútra to tak cítili a vyšlo to a neskutočne sa z toho tešíme.
Vravíte, že sa tešíte. Zvykli ste už hovoriť o sebe a bábätku v pluráli "my", alebo vystupujete ešte stále sama za seba?
- Práveže si z toho robím dosť často srandu. Maroško odchádza do roboty a ja sa furt pýtam: Ľúbiš nás? A stále vravím: My sa necítime dobre, my musíme ísť niekam, je to strašná sranda. Normálne mi bude ľúto, že keď porodím, nič už so sebou v bruchu nosiť nebudem... :)))
Keď sme už pri tom pôrode. Neobávate sa?
- Nejako to nechcem v sebe riešiť. Myslím, že by bolo zbytočné stresovať sa a rozmýšľať, že ako budem rodiť. Najradšej by som, samozrejme, klasickým spôsobom, ale človek nikdy nevie, čo sa udeje. Ak by bol potrebný cisársky rez, nebudem sa vzrušovať nad reznou ranou alebo tak. Som typ, ktorý je optimistický a spontánny a vždy tvrdím, že čo má prísť, to príde.
Zdá sa, že ste nepribrali ani gram...
- Pribrala som šesť kíl, ale myslím, že odteraz to bude horšie :)
Čo vám teraz najviac chutí?
- Kyslé uhorky u mňa vôbec nefungujú. Dosť statočne však fungoval smrad... Nemohla som ani variť, ešteže mám môjho Maroška, ktorý mi chodil z roboty variť. Varilo sa na deň dopredu, a to tak, že ja som bola vo vedľajšej miestnosti a on v kuchyni, aby som necítila. Ale zjesť som to mohla! Strašnú chuť mám teraz na čokoládu, ale nemôžem to preháňať, snažím sa, aby bábätko nepribralo zbytočne. Aby som napokon neporodila malého suma... Radšej som na ovocí a zelenine, ktoré mi už však idú pekne hore krkom... Keď chodíme s kapelou po Slovensku, na pumpách si každý kupuje čokoládky, keksíky a sladké džúsy a ja som len na vode, kalerábe, reďkovkách... No ale čo neurobím pre svoje bábätko. :)
Máte za sebou aj genetické testy?
- Máme to našťastie za sebou, sme zdraví. Keď sme prišli na morfologický test, ja som ležala, Maroško vedľa mňa sedel, a keď lekár pomaličky začal rozoberať orgán po orgáne, bol to taký zvláštny adrenalín. Výsledok je však v poriadku, sme veľmi šťastní.
Ste pripravená na to, že dieťa bude o chvíľu reálne na svete, reálne ho budete držať v náručí, prebaľovať a starať sa oň?
- Zatiaľ to neriešim, ale myslím na to. Pre ženu, ktorá ešte v živote nemala bábätko, sa to podľa mňa ani nedá predstaviť. Myslím, že všetko to príde s danou situáciou. Teraz žijem tým, že kope a spoločne sa na seba pripravujeme.
Zladiť koncertovanie a starostlivosť o dieťa iste nebude jednoduché. Ako vidíte svoju kariéru s malým uzlíčkom?
- Viem, že tri roky materskej je pre mňa strašne veľa. Z toho pohľadu, že by som nikam nechodila, len na preliezky... Chcela by som však byť aspoň pol roka intenzívne s dieťatkom. Moja práca nie je taká časovo náročná, koncerty sú väčšinou len večer, tak si myslím, že to pôjde. Je to môj koníček, relax spojený s prácou, brutálne ma to baví, chcela by som v tom pokračovať. Napríklad tu na Šírave si viem živo predstaviť aj budúci rok, keď tu so mnou príde nielen Maroško, ale aj bábätko a mama, ktorá sa veľmi rada postará.
Hluk bábätku nevadí?
- Nie, je zvyknuté, a keď hrám, počúva maminu na slovo.
Bude to chlapec, či dievča? Mená máte vybraté?
- My s Marošom vieme, čo to bude, ale nechceme prezradiť. Mená už máme vybraté - zmenilo sa to už viackrát, ale finálne je to zatiaľ z dievčenských Klára alebo Matilda a z chlapčenských Hugo alebo Adam. No ktovie, či sa to ešte nezmení.
Izbička je pripravená? Ako vlastne bývate?
- Voľná je, ale ešte nezariadená. Nejako nemáme čas, nechápem. Kočík aj všetky potrebné veci asi zriadime pred pôrodom alebo po. Dohodli sme sa, že postieľka bude v spálni a niekedy vo februári ju už dáme tam. Bývame spolu v Marošovom byte, zobral si ma k sebe.
Zoberie si vás aj k oltáru?
- Chcel by veľmi. Určite chceme náš vzťah spojiť do manželstva, je to to najviac, čo môžeme svojim deťom dať. Aby si boli isté, že my dvaja sme spolu, aj keď nič v živote nie je isté, ale... Momentálne sme zasnúbení, požiadal ma o ruku, keď som bola v štvrtom mesiaci. No povedali sme si, že teraz nebudeme svadbu riešiť, mala som nevoľnosti a sústredíme sa teraz na bábätko, keď to príde, tak to príde. Nesúrime to tak, že to musíme stihnúť ešte do pôrodu. Práveže sa budeme tešiť, keď na našej svadbe bude s nami aj naše bábo a budú krásne fotky. Možno na budúce leto.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
