Vysoké hradné múry nestoja ani dve storočia, no pod nimi sa rozkladá stredoveký hrad známy už v 13. storočí.
Hrad vznikol na skalnatom výbežku (550 m n. m.) zo severnej časti Spišsko-šarišského medzihoria nad zarovnané terasy rieky Poprad. Prevýšenie hradného vrchu oproti okolitému terénu nie je síce veľké, no vhodné umiestnenie po fyzickogeografickej stránke umocňujú prudké, pôvodne skalné svahy, značne zarovnaný vrchol a koryto Popradu, brániace prístup od severu. Socioekonomické podmienky však mali na lokalizáciu fortifikácie väčší vplyv. Pod hradným vrchom sa totiž stretávali dve významné cesty do Poľska (trasa údolím Popradu a cestný ťah z údolia Torysy) a nemenej dôležitá bola blízkosť hranice, ktorú bolo nutné strážiť. Umiestnenie pevnosti na vrchu s názvom Hrad bolo teda po všetkých aspektoch výhodné.
Historicko-stavebný vývoj
V archívnych materiáloch sa hrad prvýkrát uvádza roku 1269, ale nepriamo ako predpokladané centrum panstva Plaveč (Palouch). Prvý raz menovaný je až v listine z r. 1294, keď ho opätovne získal medzi kráľovské majetky Ondrej III. Fortifikácia vznikla totiž z kráľovskej iniciatívy už pred 13. stor. a do rúk šľachty sa dostala zrejme v rámci štedrých donácií Bela IV. v druhej polovici 13. stor. O význame hradu ako pohraničnej pevnosti svedčí fakt, že zotrval v prevažne kráľovskej moci až takmer do 15. stor. Medzi majetky magnátov sa dostal až po dohode Žigmunda Luxemburského s rodom Bebekovcov. V polovici storočia hrad obsadil Ján Jiskra a potom počas samostatnej činnosti bratríkov tam sídlil ich veliteľ Peter Aksamit. Na ich zneškodnení sa zúčastnil Imrich Zápoľský, ktorý za to získal hrad, no jeho potomkovia ho museli za podlžnosti odovzdať kastelánovi Oravského hradu Michalovi Horvátovi. Ten založil novú vetvu rodu, pomenovanú podľa sídla. Rod Palocsay vlastnil hrad až do jeho zániku, do polovice 19. stor.
Vzhľadom na neskoršie novoveké prestavby je dosť náročné opísať stavbu hradu. Prvotný kamenný hrad v 13. stor. tvorila mohutná obytná veža s rozmermi 12 x 10 m, ktorá stála v najvyššom bode lokality. Okolo nej sa rozprestierali drevené hospodárske budovy a areál bol zrejme na južných svahoch chránený valom. Stredoveký hrad bol v 16. stor. značne renesančne prebudovaný, čím vzniklo množstvo nových obytných častí na spôsob kaštieľa, ale taktiež obranné bašty po okrajoch pevnosti. Prevažná časť dnes viditeľných múrov pochádza z veľkej klasicistickej prestavby, ktorú inicioval pred rokom 1830 Ferdinand Palocsay. Reprezentačný zámok mal až tri poschodia s množstvom vysokých okien, čo však uberalo na jeho stabilite a múry prešli rýchlou deštrukciou.
Dnešný stav lokality
Dodnes sú tak dominantné na lokalite zvyšky vysokých múrov s okennými otvormi a roztrúsené hŕby stavebného materiálu z už rozpadnutých stien. Pritom veľká časť múrov spadla len v 20. stor. a ešte pred 40 rokmi bolo vidieť dvakrát viac častí hradu než v súčasnosti. Jednotlivé štruktúry z predchádzajúcej (renesančnej) stavebnej etapy sa zachovali len v základoch, resp. v spodnej konštrukcii novších murív. Iné boli zase vykopané v rámci archeologického výskumu. Na vrcholovej plošine sa do výšky týčia fragmenty najmladšieho paláca, najmä juhozápadné krídlo, no po úpätí hlavne na severnej a západnej strane sa nachádzajú aj staršie múry a novšie pivnice s valenou klenbou. Na severovýchodnom a juhovýchodnom okraji vrcholovej plošiny možno identifikovať dve polkruhovité bašty a na severozápadnom okraji najstaršie jadro hradu, hranolový donjon.
Ako ho nájsť
Hrad sa nachádza južne od Plavča (okr. Stará Ľubovňa), 20 km východne od okresného mesta. Na hrad vedie chodník z miestnej časti Podzámok, prístup je jednoduchý, keďže hrad leží asi 200 m od posledných domov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
