KOŠICE. Medzi ženami je dodnes obľúbený jej štýl obliekania. Jej tvár sa aj po jej smrti dodnes objavuje v reklamných kampaniach po celom svete.

Šľachtické korene

Herecká a módna ikona Audrey Hepburn sa narodila 4. mája 1929 ako Audrey Kathleen Ruston v belgickom Bruseli. Bola jediným dieťaťom Angličana Josepha Victora Anthonyho Rustona a jeho druhej manželky - bývalej barónky Elly van Heemstra - holandská aristokratka bola dcérou bývalého guvernéra Holandskej Guayany (dnešný Surinam). Joseph neskôr začal používať priezvisko svojej starej mamy z matkinej strany Kathleen Hepburn, čím sa rodinné priezvisko zmenilo na Hepburn-Ruston. Audrey mala dvoch nevlastných bratov - Jonkheera Arnouda Roberta Alexandra "Alexa" Quarlesa van Ufforda a Jonkheera Iana Edgara Brucea Quarlesa van Ufforda, ktorých mala jej matka s prvým manželom - holandským šľachticom.

Otec sympatizoval s nacizmom

Jej otec pracoval pre britskú poisťovaciu spoločnosť. Rodina preto často cestovala medzi Bruselom, Anglickom a Holandskom. V rokoch 1935 až 1938 Audrey študovala na súkromnej dievčenskej škole v Kente. V roku 1935 sa jej rodičia rozviedli a otec - sympatizant nacistického režimu, rodinu opustil. Herečka tento moment neskôr označila za najtraumatizujúcejšiu chvíľu vo svojom živote. O mnoho rokov neskôr ho s pomocou Červeného kríža našla v Dubline - ostala s ním v kontakte a do konca jeho života ho finančne podporovala.

Strýka a bratranca Nemci zastrelili

V roku 1939 jej matka vzala Audrey a jej dvoch bratov k ich starému otcovi do holandského Arnhemu. Verila totiž, že práve tam budú v bezpečí pred Nemcami. V rokoch 1939 až 1945 navštevovala miestne konzervatórium, kde študovala aj balet. V zime 1944 Nemci holandským obyvateľom skonfiškovali všetky zásoby potravín a paliva. Ľudia preto zomierali na následky vyhladovania a zimy. Audreynho strýka a matkinho bratanca Nemci zastrelili pred očami zvyšku rodiny pre účasť v odboji. Následkom podvýživy sa u Audrey rozvinula anémia, respiračné problémy a opuchy končatín.

Po oslobodení krajiny prišla pomoc v podobe Správy spojených národov pre pomoc a obnovu (UNRRA). Hepburn vraj po ich príchode zjedla celú konzervu kondenzovaného mlieka a z jej prvého jedla jej prišlo zle, keď si do ovsenej kaše dala príliš veľa cukru. Práve tieto skúsenosti ju na sklonku života priviedli k práci pre UNICEF.

Po vojne - v roku 1945, Hepburn odišla z konzervatória a presťahovala sa do Amsterdamu, kde chodila na hodiny baletu. V roku 1948 odcestovala do Londýna, kde študovala u Marie Rambert. Hepburn sa pri istej príležitosti spýtala svojej učiteľky, čo si myslí o jej budúcnosti v balete. Rambert ju uistila, že ak bude na sebe naďalej pracovať, čaká ju úspešná kariéra, no jej výška (170 cm) spolu s podvýživou počas vojny, jej nikdy nedovolia stať sa primabalerínou.

Začiatok hereckej kariéry

Audrey jej verila a rozhodla sa začať venovať herectvu - kariére, v ktorej mala šancu vyniknúť. Jej matka robila manuálnu prácu, aby rodinu uživila a Audrey, ktorá nemala žiadne peniaze, si rýchlo potrebovala nájsť platenú prácu. "Potrebovala som peniaze a ako herečka som mohla zarobiť o tri libry viac, ako v balete," povedala.

Začiatkom jej hereckej kariéry bolo účinkovanie vo vzdelávacom filme Nederlands in 7 lessen (1948). Potom vystupovala v hudobnom divadle. Svoju prvú filmovú úlohu - recepčnú, stvárnila v britskom filme One Wild Oat (1951). Ďalšie malé postavy si zahrala v snímkach Young Wives' Tale (1951), Laughter in Paradise (1951), The Lavender Hill Mob (1951) a Monte Carlo Baby (1951).

Počas nakrúcania Monte Carlo Baby si ju vybrali do hlavnej úlohy broadwayského predstavenia Gigi. Za svoj herecký debut získala Theatre World Award. Jej prvým výraznejším filmovým úspechom bola postava zázračnej baleríny v britskom filme Secret People (1952). Hepburn prirodzene všetky tanečné scény robila sama.

Tromfla aj Elizabeth Taylor

Prvú úlohu v hollywoodskom filme stvárnila po boku Gregoryho Pecka v romantickej komédii Prázdniny v Ríme (1953). Producenti pôvodne chceli obsadiť Elizabeth Taylor, ale režisér William Wyler bol taký nadšený z kamerových skúšok Audrey, že sa rozhodol hlavnú úlohu dať jej. Podľa dohody malo byť Peckovo meno na filmových plagátoch napísané väčším písmom a menšie slová "introducing Audrey Hepburn" pod ním. Po skončení nakrúcania ale Peck zavolal svojmu agentovi a požiadal, aby bolo jej meno napísané rovnakým písmom, ako jeho. Predpovedal dokonca, že Audrey dostane Oscara.

Počas nakrúcania sa Hepburn a Peck veľmi zblížili, dokonca sa klebetilo, že spolu prežili románik. Obaja to však popreli.

Po úspechu vo filme sa jej tvár 7. septembra 1953 objavila na titulnej stránke magazínu TIME. Po štyroch mesiacoch nakrúcania Prázdnin v Ríme sa Hepburn vrátila do New Yorku, kde absolvovala ďalších osem mesiacov ako Gigi. Spoločnosť Paramount jej ponúkla zmluvu na sedem filmov.

Románik s Holdenom ukončila vazektómia

Po Prázdninách v Ríme nakrútila s Humphreym Bogartom a Williamom Holdenom romantickú komédiu Sabrina (1954) v réžii Billyho Wildera. Počas nakrúcania Sabriny sa Hepburn a Holden do seba zamilovali a Audrey dúfala, že sa vezmú a budú mať spolu deti. Vzťah ale okamžite ukončila, keď sa Holden priznal, že si dal urobiť vazektómiu (podviazanie semenovodov vedúce k sterilizácii).

Vydala sa za Ferrera

V roku 1954 sa vydala za svojho hereckého kolegu Mela Ferrera. Získala Zlatý glóbus i Oscara v hlavných ženských hereckých kategóriách za Prázdniny v Ríme. Šesť mesiacov po Cene Akadémie si prevzala divadelnú cenu Tony za herecký výkon v predstavení Ondine. Hepburn je jednou z trojice herečiek, ktorým sa podarilo v tom istom roku získať všetky tri spomínané ocenenia - okrem nej sú to Shirley Booth a Ellen Burstyn.

Závratná kariéra

V roku 1955 si prevzala Zlatý glóbus ako najobľúbenejšia ženská filmová osobnosť na svete. Dostala možnosť zahrať si s najvýznamnejšími mužskými hercami, ako Humphrey Bogart (vo filme Sabrina), Fred Astaire (Funny Face, 1957), Maurice Chevalier a Gary Cooper (Love in the Afternoon, 1957), George Peppard (Raňajky u Tiffanyho, 1961), Cary Grant v kritikmi oceňovanom filmovom hite Charade (1963), Rex Harrison (My Fair Lady, 1964), Peter O'Toole (Ako ukradnúť Venušu, 1966), alebo Sean Connery (Robin and Marian, 1976).

Mnohí z nich si k Audrey vybudovali veľmi blízky vzťah. Rex Harrison nazval Audrey svojou najobľúbenejšou herečkou, Cary Grant o nej raz povedal: "Na Vianoce si želám len ďalší film s Audrey Hepburn!" a Gregory Peck bol do konca života jej priateľom. Po jej smrti s očami plnými sĺz pred kamerou prečítal jej obľúbenú báseň Unending Love od Rabindranatha Tagora.

Jedným z jej najobľúbenejších filmov bol romantický muzikál Funny Face (1957), v ktorom tancovala s Fredom Astairom. Jej postava Holly Golightly v snímke Raňajky u Tiffanyho z roku 1961 sa stala ikonou amerického filmového priemyslu 20. storočia. Šaty, ktoré si vo filme obliekala, navrhovala spolu so Givenchym - zábery z filmu dodnes zdobia mnohé reklamy.

Napriek neuveriteľným úspechom si Audrey udržala svoju skromnosť. Uprednostňovala pokojný život s rodinou a prírodou. Žila v domoch, nie sídlach, a milovala prácu v záhradke.

Rivalitu popierala

Preslávila sa aj v muzikáli My Fair Lady (1964). Stvárnila Elizu Doolittle namiesto vtedy neznámej Julie Andrews, ktorá v muzikáli vystupovala na Broadwayi. Hepburn rolu odmietla a požiadala Jacka Warnera, aby obsadil Andrews. Keď ju ale informovali, že rolu dostane ona alebo Elizabeth Taylor, ponuku prijala. Napriek tomu, že do filmu nahrala aj piesne, neskôr zistila, že jej spev nahradili profesionálnou "speváckou dablérkou" Marni Nixon. Okamžite nahnevaná odišla z pľacu, ale na druhý deň sa vrátila, aby sa všetkým ospravedlnila. Nahrávky jej spevu sa však nestratili a tvorcovia ich zaradili do dokumentov na DVD My Fair Lady. Vo filme ostali Audreyne nahrávky Just You Wait a úryvky v I Could Have Danced All Night. Na platniach a CD-čkách však vyšli len nahrávky Marni Nixon.

Kontroverzia, ktorá obklopovala obsadenie Audrey, vyvrcholila vyhlásením nominácií na Ceny Akadémie - Hepburn na Oscara nominovaná nebola, zatiaľ čo Andrews nominovali za film Mary Poppins. Médiá sa snažili vykresliť rivalitu, ktorá mala medzi herečkami vládnuť, no obe negatívne emócie odmietali. V roku 1967 nakrútila romantickú komédiu Dvaja na ceste. Nasledoval veľmi náročný triler Čakaj, kým sa zotmie (1967).

Ešte väčšie trápenie pre ňu znamenala práca s producentom tohto filmu Melom Ferrerom, s ktorým sa práve rozvádzala. Vďaka stresu vraj zhodila takmer sedem kilogramov. Herecký výkon jej však vyniesol piatu nomináciu na Oscara.

Po hercovi sa vydala za psychiatra

Od roku 1967 - po 15 úspešných rokoch vo filme, Hepburn hrávala len príležitostne. Po rozvode s Ferrerom sa vydala za talianskeho psychiatra Andreu Dottiho a priviedla na svet svojho už druhého syna.

Po rozchode s Dottim sa pokúsila o comeback účinkovaním po boku Seana Conneryho vo filme Robin and Marian (1976). Ten ale nezaznamenal výraznejší úspech. V roku 1979 dostala hlavnú postavu v mysterióznom filme Bloodline. Snímka však bola fiaskom. Vo filme si naposledy zahrala po boku Bena Gazzaru v komédii They All Laughed (1981) v réžii Petra Bogdanovicha. Napriek úspechu medzi kritikmi film zatienila vražda jednej z jeho hviezd - Bogdanovichovej priateľky Dorothy Stratten. Film mal premiéru po jej smrti, ale uvádzali ho len obmedzene.

V roku 1987 si Audrey zahrala s Robertom Wagnerom v televíznom filme Love Among Thieves. Film nebol príliš úspešný a Hepburn sa neskôr vyjadrila, že úlohu v ňom prijala len zo žartu. Potom sa ešte objavila ako anjel v snímke v romantickom fantasy Stevena Spielberga Navždy (1989).

V posledných mesiacoch svojho života ešte dokončila dva projekty - moderovala televízny dokument s názvom Gardens of the World with Audrey Hepburn, ktorý mal premiéru na stanici PBS v deň jej smrti, a nahrala album Audrey Hepburn's Enchanted Tales klasických rozprávok pre deti, ktorý jej po smrti vyniesol cenu Grammy za Najlepšiu nahrávku hovoreného slova pre deti.

Charita

Krátko po poslednom filme - v roku 1988 - sa stala Vyslankyňou dobrej vôle UNICEF. Po zvyšok svojho života sa venovala pomoci deťom v najchudobnejších krajinách sveta. Cestovanie jej uľahčovali znalosti jazykov - ovládala francúzštinu, taliančinu, angličtinu, holandčinu, flámčinu a španielčinu. V roku 1992 jej vtedajší americký prezident George Bush za prácu pre UNICEF udelil Presidential Medal of Freedom, a Akadémia filmových umení a vied ju ocenila špeciálnou cenou The Jean Hersholt Humanitarian Award za jej prínos humanite.

V roku 1999 ju americký filmový inštitút zaradil na tretie miesto v rebríčku Najlepších herečiek všetkých čias.

Podľahla zákernej chorobe

V roku 1992 začala po návrate zo Somálska do Švajčiarska, kam sa presťahovala v roku 1964, pociťovať bolesti brucha. Laparoskopia odhalila rakovinu, ktorá sa jej po brušnej dutine rozšírila zo slepého čreva. Audrey jej podľahla 20. januára 1993 vo švajčiarskom Tolochenaz, kde ju aj pochovali. Mala vtedy 63 rokov.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.