Udalosti, čo sa dejú v Česku a predovšetkým Maďarsku, nech rekriminuje spravodajstvo, lebo by zhltli zvyšok textu. Slovensko je na tom o kvapku, možno i dve, zatiaľ lepšie. To neznamená žiadny dobrý bod pre spoločnosť, politiku či vládu, ale púhy fakt, že ako to už býva v „kultúrnych“ trendoch, máme meškanie za veľkým svetom (teda s výnimkou futbalového výtržníctva). Je hlúpe bezmocne vedieť, že excesom sa nevyhneme, a že sa nedá proti tomu nič urobiť.
To, že tzv. Slovenská pospolitosť zvolala „protest“ do Šarišských Michalian, kde v tragickom incidente prišiel dôchodca o oko, je nehoráznosť. Obaja mladiství Rómovia sú vo väzbe a budú odsúdení. Je možná a dokonca žiaduca debata, do akej miery je tento druh kriminality (a iné) pre Rómov typickejší ako pre iné národnosti, aké sú príčiny, ako sa dá tomu brániť (predchádzať), a podobne. Organizovať zhromaždenie (či čo to je), ktoré sugeruje kolektívnu vinu celého etnika, a tým podnecuje neznášanlivosť („na rozdiel od Fica sa dokážeme za svoj národ postaviť“), je nacistická úchylka.
Iná vec je, či je rozumné „pospolitosť“ rovno zakazovať, ako sa opäť vyhrážal Fico, resp. vyhlasovať „nulové tolerancie“ (Čaplovič) voči takýmto podujatiam, pokiaľ na nich teda nedôjde k priamym výzvam k násiliu. Slovenská pospolitosť sú pomýlení ľudia s vyšinutým názorom, na ktorý však majú právo, presne tak ako zhromaždiť sa kde len chcú, pokiaľ neporušia platné zákony tohto štátu. Na strane druhej, nedá sa ignorovať, práve na základe skúseností z Maďarska, že liberálne prístupy k slobodám prejavu a zhromažďovania v našich končinách zatiaľ veľmi nezaberajú. Teda v smere väčšieho dobra. To je proste realita, ktorej vysvetlenie je, že represívnu ruku štátu nesupluje občianska spoločnosť, ktorá nevyvíja odpor a nestavia šíriteľov štvavých názorov do polohy páriov a menejcenných chumajov, čo sa majú hanbiť. Naopak, spoločnosťou prechádza „tichá“ sympatia, porozumenie, že aspoň niekto má odvahu pomenovať veci „pravým menom“.
Tu sa žiada povedať, že slobodu slova treba zaviesť aj v, hm, rómskej otázke. Vystríhať sa etnických zovšeobecnení neznamená, aby sa naďalej zatvárali oči nad patologickými javmi, ktoré sú väčšmi rozšírené medzi rómskou populáciou než inde. Tzv. politická korektnosť, ktorá znemožňuje napr. evidenciu trestných činov spáchaných Rómami, otvára pole a ústa radikálom. Alibizmus v menšinovom diškurze si však Rómovia nevymysleli, presne tak ako ani getoizáciu typu Luník IX, čo je vina a hriech či komunistov, či politikov, ktorí prišli po nich. Takisto väčšinu desiatok miliárd, ktoré im mali pomáhať z rôznych eurodotácií či národných programov podpory (a pod.), nerozkradli Rómovia, ale čisto bieli politici, úradníci a aktivisti.
Na zločincov z rómskej menšiny treba aplikovať prísne zákony, ale ešte prísnejšie sa vystríhať skupinovej viny. To je cesta do pekla, susedia už po nej bežia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
