Protestnými zhromaždeniami a bankoví úradníci v Košiciach aj štrajkom sa domáhali zvýšenia platov v súvislosti so zvyšujúcimi sa životnými nákladmi.

Protesty učiteľov

Na začiatok roka 1922 zvolalo učiteľstvo ľudových a meštianskych škôl v Košiciach manifestačné zhromaždenie do hotela Schalkház. Zúčastnili sa na ňom aj učitelia z celého východného Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Dôvodom bolo ohlásené zníženie platov od 1. marca. Pre nich aj pre štátnych úradníkov to znamenalo zníženie životnej úrovne. Zaujímavé bolo to, že u úradníkov išlo mesačne priemerne asi o 60 Kč. Najviac by zníženie postretlo učiteľov so 6 deťmi, až o 4-tisíc ročne, kým úradníka asi o 600 Kč. Hlavný rečník zhromaždenia inšpektor Neutrich poukázal na to, že vláda ČSR postavila učiteľov na takú úroveň, ktorá nezodpovedala ani štátnym, ani krajinským úradníkom, a keď im po 2 rokoch výrazne znižuje platy, odôvodňuje to tým, že mestskí učitelia budú mať drahotné príplatky vo výške 20 percent a vidiecki 30 a že životné potreby zlacnejú, čo bolo opačne. Neutrich zdôraznil, že o všetkom už rozhodli v parlamente, kde nemajú učitelia, až na malé výnimky, žiadnych priaznivcov a za zníženie platov hlasovali aj poslanci - učitelia spolu s ostatnými. Zo zhromaždenia odoslali vláde ČSR rezolúciu proti "ožobračovaniu učiteľstva v čase stúpajúcej drahoty o 17 - 20 percent jeho príjmu a rozdelenie na skupinu vidiecku a mestskú".

Nespokojní železničiari

"Žiadame vládu ČSR i strany vládnej väčšiny, aby zákon z 22. decembra 1922 bez meškania bol podrobený súrnej revízii" - napísali na záver petície účastníci protestného zhromaždenia stavovských a odborových organizácií železničných a verejných zamestnancov. Žiadosť odôvodnili tým, že zdraženie životných potrieb je desaťnásobné, ale platy stúpli päťnásobne. Tajomník ÚNIE zamestnancov Wild povedal: "Boj, do ktorého ideme, je bojom, v ktorom jeden zo súperov musí byť porazený, preto si musia byť všetci štátni zamestnanci vedomí toho, že boj, ktorý nastáva, bude osudovým rozhodnutím o celej budúcnosti štátneho zamestnanectva. Zníženie platov malo byť o 18 percent, ale u slobodných bude od 25 do 41 percent a u niektorých ženatých až o 43 percent."

Takéto zhromaždenia v ten istý deň boli vo všetkých mestách, kde bolo riaditeľstvo železníc. Ako sa ukázalo, nepomohli. Najhoršie obstáli peňažní úradníci z bánk, ktorých po štrajku a protestnom sprievode Košicami prepustili.

Škandál na magistráte

Mešťanosta Košíc Dr. Novák prepustil zo služieb magistrátu Jána Gönczyho, bývalého čestného notára Košíc, a to s okamžitou platnosťou. Gönczy bol referentom oddelenia správy mestských podnikov, ku ktorým patrili aj košické vojenské podniky. Po nastúpení za mešťanostu Dr. Novák nariadil revíziu záverečných účtov mestských podnikov. Gönczy oznámil, že účty vojenských podnikov aj veľkovýkrmne prasiat sa stratili a stratilo sa aj niekoľko prasiat, nik nevedel, kedy a ako. Prepusteného Gönczyho oznámil mešťanosta polícii.

Z policajných archívov

Na polícii v Košiciach v roku 1921 na jar oznámila mladá žena, ktorá mala pred sobášom s Eugenom Magyrom, tkáčom z Košíc, že jej budúci manžel je bigamista. Bol trikrát ženatý, ale ani raz rozvedený. Dva sobáše boli občianske, jeden cirkevný aj občiansky. V roku 1918 sa ako vojak zoznámil s dievčaťom, čo nezostalo bez následkov. po troch rokoch sa s ňou oženil v jej obci občiansky aj cirkevne. S druhou ženou sa zoznámil v Krompachoch a uzavrel s ňou manželstvo na úrade. Tretí sobáš - na úrade - chcela mladucha spečatiť aj pred oltárom. Pri vybavovaní dokladov vyšlo najavo, že ženích už má jeden zápis v cirkevnej sobášnej matrike na farskom úrade, takže ďalší sobáš kňaz nepovolil. Na dôvažok Magyar ukradol na Alžbetinej ulici hodinky a daroval ich manželke číslo tri, s ktorou im nepovolili cirkevný sobáš. Keby ho nechytili a ju nepredvolali ako svedkyňu, podľa jej vyjadrenia by bigamiu neohlásila.

Tragická smrť železničiarov

Na Mäsiarskej ulici č. 20 v Buzinkayho dome v Košiciach bývali v podnájme v jednej miestnosti štyria zamestnanci Čsl. štátnych dráh: strojvedúci Emil Šircl s manželkou, kurič Karol Prostredník a stolár ČSD Josef Kolínsky. Prostredník pred troma dňami zložil kuričské skúšky. Jeden z nich doniesol o polnoci uhlie a priložil do kachlí (bolo to vo februári 1921). Keď ráno nevstávali, podnájomníci z vedľajšej miestnosti vylomili dvere. Traja na posteliach, okrem Šircla, ktorý mal službu, boli mŕtvi. Udusili sa kysličníkom uhoľnatým, pretože kachle zle fungovali a majiteľ domu ich nedal opraviť aj napriek písomnému príkazu policajného kapitána Kaisera, ktorému sa podnájomníci sťažovali. Všetci železničiari prišli na žiadosť košického riaditeľstva pracovať do Košíc z Nymburku.

Otec - tyran

Obyvatelia Hradbovej ulice č. 56 prišli v marci 1922 na policajné riaditeľstvo oznámiť Michala Mlatova, že týra svojho sedemročného syna a bije ho bez príčiny tým, čo mu príde pod ruku. Aby chlapca nebolo počuť kričať, zapchá mu ústa handrou. Raz už ušiel z domu, no po dvoch dňoch sa vrátil, za čo dostal poriadnu bitku, pretože prišli susedia vec oznámiť. Polícia zistila, že chlapec má na tele veľa starších aj čerstvých poranení a odviezla ho do Čsl. detského domova po ošetrení otvorených rán u lekára.

Výnosné žobranie

Na polícii predviedli v júli 1924 Jindřicha Gesierička a Jána Penku, ktorí prichádzali v lete do Košíc a žobrali na železničnej stanici. Za pol dňa vyžobral každý dvesto korún a potom ich minuli v krčmách. Opití začali napádať okoloidúcich slovne aj fyzicky a kameňmi demolovať brány domov. Predviedli ich za dva rozbité výklady, jeden za 600 a druhý za 800 korún. Namiesto pokuty si vybrali väzenie.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.