Výsledkom sú v oboch prípadoch škrabance či ryhy, ktoré sa len veľmi ťažko odstraňujú či prekrývajú. Iné je to však s našou kožou: keď nás naštvaná partnerka (či naštvaný partner, aby som bol „rodovo" korektný....) poškriabe, naša koža sa po pár dňoch zacelí. Takúto schopnosť samozacelenia či samoopravenia by určite privítali inžinieri a technici. Ak sa totiž poškriabe galvanická vrstva, nanesená na nejakú strojnú súčiastku ako ochrana pred koróziou, v mieste škrabanca môže základný materiál začať korodovať a táto korózia sa bude šíriť ďalej. Základný princíp, ktorý by umožnil „zahojenie" takéhoto škrabanca či trhlinky, je pritom dávno známy. Do galvanickej protikoróznej vrstvy sa uložia guľôčky, naplnené kvapalinou. Keď sa povrch poškodí, guľôčky na tom mieste popraskajú, kvapalina z nich vytečie a „opraví" poškodený povrch. Praktickému uplatneniu tohto princípu však doteraz bránilo to, že guľôčky boli pomerne veľké. Priemer guľôčok bol 10 až 15 mikrometrov (milióntin metra či tisícin milimetra), pričom hrúbka samotnej ochrannej galvanickej vrstvy je okolo 20 mikrometrov. Relatívne veľké guľôčky tak značne zmenili mechanické vlastnosti ochrannej vrstvy. Nedávno sa však výskumným pracovníkom Fraunhoferovho ústavu pre produkčnú techniku a automatizáciu v Stuttgarte v spolupráci s kolegami univerzity Duisburg-Essen podarilo vyvinúť galvanickú vrstvu, obsahujú tzv. nanoguľôčky. Ide o guľôčky, ktorých priemer je len niekoľkosto nanometrov (nanometer je tisícina mikrometra). To je temer o jeden rozmerový rád menej, než bola veľkosť doterajších guľôčok. Jedným z hlavných problémov, ktoré museli vedci riešiť, bolo zabezpečiť to, aby sa pri nanášaní galvanickej vrstvy guľôčky (či skôr malé puzdierka alebo kapsle) nepoškodili. Čím sú totiž guľôčky menšie, tým je ich obal citlivejší. Elektrolyty, ktoré sa používajú pri nanášaní galvanických vrstiev, sú pritom chemicky veľmi agresívne a môžu puzdierka narušiť. Preto bolo treba zvoliť vhodnú kombináciu materiálu puzdierka a elektrolytu. Podobné vrstvy pravdepodobne nájdu uplatnenie aj v ložiskách strojov. Povrchy ložísk sú obvykle tiež opatrené galvanickou vrstvou. Do tejto vrstvy sa dajú uložiť malé guľôčky, obsahujúce mastivo. Keď náhodou dôjde ku krátkodobému výpadku mastenia, časť povrchovej vrstvy ložiska sa síce zoderie, ale tým sa takpovediac rozpučia guľôčky s mastivom, čím sa zabráni úplnému zadretiu ložiska. Na sériovú výrobu takýchto samozaceliteľných povrchov si však ešte nejaké tie roky treba počkať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
